India sa tak po Spojených štátoch, Rusku (vtedajší Sovietsky zväz) a Číne stala iba štvrtou krajinou sveta, ktorá úspešne dopravila svoje zariadenie na Mesiac.
Zároveň je historicky prvou krajinou, ktorej vesmírna sonda pristála na málo preskúmanom mesačnom južnom póle. Pred niekoľkými dňami sa o to snažili aj Rusi, ich modul Luna-25 však cez víkend po technických problémoch stroskotal na Mesiaci.
Čítajte viac Rusi sa po polstoročí na Mesiac nedostali. Luna-25 sa zrútila a „prestala existovať“
Sonda Čandraján-3 s orbitálnym modulom, pristávacím modulom Vikram a lunárnym roverom Pragján odštartovala 14. júla z vesmírneho strediska na ostrove Šríharikóta v Bengálskom zálive.
Ako naznačuje poradové číslo kozmickej lode, ide o tretiu misiu v rámci ambiciózneho indického programu výskumu Mesiaca. Prvú vypustili v roku 2008 a vtedy sa Indom v dôsledku dôkladného pátrania podarilo po prvý raz odhaliť stopy vody v blízkosti povrchu Mesiaca a zistiť, že počas dňa má satelit Zeme síce slabú, ale predsa len atmosféru.
Druhá misia Čandraján-2, ktorá zahŕňala aj orbitálny modul, pristávací modul a lunárny rover, vyštartovala v roku 2019, ale bola úspešná len čiastočne: jej orbitálny modul stále obieha okolo Mesiaca a skúma ho, ale pristávací modul v dôsledku poruchy brzdového systému na poslednú chvíľu tvrdo pristál a je nefunkčný.
Indický vesmírny program Gaganján (Nebeská loď) má do budúceho roka vyslať na obežnú dráhu Zeme trojdňovú misiu s ľudskou posádkou.
India je členom vesmírneho klubu, dosiahla Mars, na Mesiaci pristála druhýkrát
Výber informácií o snahe Indie prenikať do vesmíru:
- Korene indického vesmírneho programu siahajú do 60. rokov minulého storočia. V roku 1962 vznikla na juhu Indie blízko magnetického rovníka raketová základňa v Thumbe (TERLS, štát Kérala). V roku 1969 bola založená indická vesmírna agentúra ISRO, o tri roky neskôr Komisia pre kozmonautiku ako vrcholný vládny orgán.
- Prvý nosič z indického územia odštartoval 21. novembra 1963. Americká raketa Nike Apache bola schopná vyniesť asi 45 kilogramov do výšky okolo 150 kilometrov. Rakety Indii okrem Spojených štátov dodávali aj Francúzsko (Centaure, Bélier), Británia (Skua, Petrel) a ZSSR.
- Éru vlastných indických rakiet začalo vypustenie jednostupňovej sondážnej rakety Róhiní-75 v apríli 1967 z Thumby. Zariadenie s priemerom 35 milimetrov a hmotnosťou 32 kilogramov dostúpilo do výšky asi desiatich kilometrov.
- Prvou indickou družicou vyslanou do vesmíru sa stala Árjabhata s hmotnosťou 360 kilogramov so štyrmi prístrojmi na výskum kozmu. Bola vypustená zadarmo z ruského kozmodrómu Kapustin Jar v apríli 1975.
- Na ostrove Šríharikóta v Bengálskom zálive (štát Ándhrapradéš) bola v rokoch 1974 až 1976 postavená skúšobná raketová strelnica a neskôr kozmodróm. V roku 2002 bol kozmodróm premenovaný na pamiatku prvého riaditeľa ISRO na Vesmírne stredisko Satíša Dhavana.
- Odtiaľ 18. júla 1980 vyniesla štvorstupňová nosná raketa SLV-3 na obežnú dráhu Zeme družicu Róhiní 1 (RS-1). Misia 35 kilogramového satelitu trvala jeden rok a dva mesiace, a India tak vstúpila ako siedma krajina sveta do „vesmírneho klubu“. Prvý pokus v roku 1979 nevyšiel.
- Spolupráca so ZSSR viedla 3. apríla 1984 k letu prvého indického kozmonauta Rakéša Šarmu do vesmíru, kam ho vyniesla loď Sojuz spolu s dvoma ruskými kolegami. Na palube orbitálnej stanice Saljut 7 strávil osem dní.
- V roku 1994 India úspešne vyskúšala 44-metrovú raketu PSLV D-2 schopnú vyniesť viac ako jednotonový náklad.
- Do spoločnosti krajín schopných dopraviť do vesmíru veľké satelity sa India zaradila 18. apríla 2001, keď na druhý pokus vyslala do vesmíru 49 metrov dlhú a 401 ton vážiacu raketu GSLV-D1, ktorá na obežnú dráhu vyniesla družicu s váhou 1 540 kilogramov.
- Plnú sebestačnosť v dobývaní vesmíru India preukázala v roku 2008. V apríli ako prvá krajina dokázala dopraviť do kozmu desať satelitov na jedinej nosnej rakete a 22. októbra potom raketa PSLV – C11 vyniesla z Vesmírneho strediska Satíša Dhavana k prvej indickej lunárnej misii- 1. Tá ale kvôli technickým problémom predčasne skončila v auguste 2009.
- Prvú medziplanetárnu misiu odštartovala India 5. novembra 2013, kedy vyslala raketu s robotickou sondou Mangalján k Marsu. Satelit s hmotnosťou 1 350 kilogramov vstúpil na obežnú dráhu okolo Zeme a po desaťmesačnej ceste sonda 24. septembra 2014 úspešne vstúpila na obežnú dráhu okolo Marsu. India sa vďaka projektu, ktorý si vyslúžil uznanie aj kvôli nízkym nákladom (stál v prepočte približne 66 miliónov eur), stala po USA, Rusku a Európe reprezentovanej vesmírnou agentúrou ESA iba štvrtou mocnosťou sveta, ktorá dosiahla „červenú planétu“.
- V júli 2019 India vyslala do kozmu sondu Čandrájan-2, mieriacu k Mesiacu. Poldruha tony vážiaci pristávací modul Vikram mal podľa plánu dosadnúť v oblasti južného pólu Mesiaca, kde sa ešte nikto o pristátí nepokúsil, ale 6. septembra 2019 sa modul tesne pred pristátím odmlčal. Havária bola podľa ISRO spôsobená chybou softvéru. Z modulu malo vyjsť lunárne vozidlo, ktoré by sa venovalo chemickej analýze odobraných vzoriek.
- Z indického kozmodrómu odštartovala tento rok 14. júla raketa so sondou Čandrájan-3 mieriacou znovu k južnému pólu Mesiaca. Sondu do vesmíru vyniesla 43 metrov dlhá raketa LVM3, ktorú vyvinula indická ISRO. Sonda potom zhruba desať dní obiehala okolo Zeme, kým bola vyslaná smerom k obežnej dráhe okolo Mesiaca. Minulý týždeň sa pristávací modul Vikram oddelil od pohonného modulu a v nedeľu ISRO oznámila, že sa jej podarilo dostať pristávací modul na nižšiu obežnú dráhu okolo Mesiaca. Pristávací modul sondy Čandrájan-3 dnes o 18:04 indického času (okolo 14:30 SELČ) úspešne dosadol na mesačný povrch.
- Šesťkolesové robotické vozidlo, ktoré má po pristátí z modulu vyjsť, je poháňané solárnou energiou a malo by byť aktívne počas lunárneho dňa, ktorý trvá zhruba 14 pozemských dní. Vozidlo s hmotnosťou 26 kilogramov nazvané Pragján, čo v sanskrte znamená „múdrosť“, bude zhromažďovať dáta a fotografie a odosielať ich na analýzu späť na Zem. Predmetom výskumu je predovšetkým zloženie povrchu Mesiaca.