Skúmať ich v najbližších mesiacoch a rokoch budú stovky vedcov v 35 inštitúciách po celom svete, ďalšie vedecké tímy budú môcť o vzorky na vlastný výskum požiadať o pol roka.
„Prvotná analýza ukázala, že ide o vzorky s hojným obsahom vody v podobe hydratovaných ílových minerálov. Tie obsahujú uhlík, ktorý môžete vidieť, a to ako organické, tak nerastné molekuly,“ opísal Nelson v Johnsonovom vesmírnom stredisku v americkom Houstone. Vedci dúfajú, že materiál z planétky Bennu pomôže zodpovedať niektoré otázky o pôvode života i tvorbe Slnečnej sústavy.
Stálym domovom vzoriek bude (organicky nekontaminovaný) „čistý priestor“ v budove číslo 31 Johnsonovho vesmírneho centra. Po šiestich mesiacoch prvých analýz a triedenia NASA vytvorí „katalóg“, z ktorého budú môcť vedecké tímy po celom svete žiadať o vzorky a navrhovať výskumy, ktoré by vykonali. Ak ich návrh schváli odborný výbor, o ďalších deväť mesiacov dostane materiál z planétky Bennu pre potreby vlastného skúmania, opísala Nicole Lunningová, hlavná kurátorka projektu OSIRIS-REx.
„Dnešné odhalenie sa opiera o neuveriteľnú vedeckú a konštrukčnú prácu, prekračuje kapacity jedného tímu, jednej inštitúcie, jedného národa,“ uviedla Makenzie Lystrupová z Goddardovho kozmického strediska. „Bolo vzrušujúce stáť v Utahu na púšti a vidieť schránku dopadnúť na zem po siedmich rokoch vo vesmíre, našim tímom sa podarilo takmer nemožné. Najdôležitejšia časť cesty ale začína teraz.“
Čítajte viac Úspešný koniec sedemročnej misie: Vzorky z planétky Bennu dorazili na Zem
Sonda OSIRIS-REx odštartovala zo základne na Myse Canaveral na Floride v septembri 2016. K planétke Bennu doputovala v decembri 2018 a ďalšie dva roky obiehala okolo nej, skúmala ju a hľadala vhodné miesto na pristátie. V októbri 2020 dosadla na povrch a robotickým ramenom vykopala okolo šesť ton materiálu, načo do svojej schránky nabrala množstvo hornín a prachu s objemom asi čajovej šálky a hmotnosťou 250 gramov, kým sa vydala na cestu späť k Zemi.
S modrou planétou sa však OSIRIS-REx opäť stretla len z diaľky; schránky so vzorkami vypustila pri prelete okolo Zeme zo vzdialenosti zhruba 100 000 kilometrov a vydala sa na ďalšiu výskumnú misiu k planétke Apophis, ktorá podľa prepočtov v roku 2029 preletí okolo Zeme vo vzdialenosti 32 000 kilometrov. Schránka so vzorkami sa stretla so zemskou atmosférou v rýchlosti až 43 000 kilometrov za hodinu. Jej tepelný štít ale vydržal enormnú teplotu a schránka pristála vo vojenskej oblasti v púšti amerického štátu Utah.
Meno planétky Bennu dal v roku 2013 deväťročný víťaz súťaže „Pomenuj asteroid!“ Michael Puzio zo Severnej Karolíny, ktorému vesmírne plavidlo OSIRIS-REx pripomenulo ilustráciu egyptského posvätného mytického vtáka Benu.