Pred 55 rokmi ZSSR prvýkrát úspešne spojil vesmírne lode s posádkou

Spojenie dvoch objektov na obežnej dráhe je dnes bežnou záležitosťou. Koncom 60. rokov bol ale takýto výkon niečím výnimočným. Prvé spojenie lodí s ľudskou posádkou v dejinách kozmonautiky sa podarilo pred 55 rokmi, 16. januára 1969, sovietskym kozmickým plavidlám Sojuz 4 a Sojuz 5. Podobný pokus pritom o štvrť roka skôr skončil neúspechom.

17.01.2024 15:00
Soyuz 4, sojuz 5 Foto:
Model spojených vesmírnych lodí Sojuz 4 a Sojuz 5.
debata (2)

Let Sojuzov 4 a 5 nebol samoúčelnou ukážkou schopností sovietskej kozmonautiky, ale skôr pozostatkom ambiciózneho programu pristátia na Mesiaci. Práve spojenie lodí na obežnej dráhe malo byť jedným z najdôležitejších manévrov pri ceste na zemskú družicu. Tieto preteky s Američanmi ale Sovieti napokon prehrali. Kým americkí astronauti koncom 60. rokov už obleteli Mesiac a v júli 1969 pristáli na jeho povrchu, Sovieti boli v rovnakom čase schopní úspešne vyslať svoje lode len na obežnú dráhu Zeme.

ESA, MARS, mars express Čítajte aj Okolo Marsu už 20 rokov obieha európska planetárna sonda. Poskytla cenné údaje

Prvýkrát sa o spojenie dvoch vesmírnych lodí Sovieti pokúsili v októbri 1968. Sojuz 3, ktorý pilotoval Georgij Beregov, sa síce k bezpilotnému Sojuzu 2 priblížil na niekoľko desiatok metrov, spojiť sa s druhou loďou sa však kozmonautovi nepodarilo ani na niekoľkoročný pokus. Ani let „štvorky“ a „päťky“ nebol bez problémov, ale misia napokon skončila podľa plánu, stretnutie sa na druhý pokus podarilo. Dvaja členovia posádky Sojuzu 5, Alexej Jelisejev a Jevgenij Chrunov, vystúpili do voľného kozmu a preručkovali do druhej lode, kde na nich čakal Vladimir Šatalov.

Po približne štyroch a pol hodinách spojenia sa od seba obe kozmické lode odpútali a zamierili späť na Zem. „Štvorka“, teraz s trojčlennou posádkou, pristála ráno 17. januára 1969 v kazašskej stepi po necelých troch dňoch strávených vo vesmíre. „Päťka“, ktorú pilotoval osamelý Boris Volynov, mal ale menej šťastia. Dokonca nechýbalo málo na to, aby mal sovietsky kozmický program ďalšiu obeť. Už v apríli 1967 totiž pri tragickej havárii Sojuzu 1 zahynul Vladimir Komarov.

Pred pristátím sa totiž od návratového modulu neoddelila prístrojová sekcia. Loď sa počas zostupu prevracala a vysoká teplota začala ohrozovať vnútro. Nakoniec sa pristávací modul oslobodil, loď sa ale už nepodarilo stabilizovať. Vystrelil síce padák, rotujúca kabína ale neustále zmotávala a rozmotávala šnúry. Dopad na zem bol tvrdší ako sa očakávalo a kozmonaut to odniesol zlomenou čeľusťou a vyrazenými zubami. Navyše pristál stovky kilometrov od plánovaného miesta v zasnežených uralských horách a v takmer štyridsaťstupňových mrazoch sa Volynov vypravil sám do civilizácie. Skončil v dome prekvapeného roľníka, kým sa ho ujali záchranári.

raketa, NASA, Artemis I Čítajte aj Pristátie ľudí na Mesiaci sa odkladá, NASA posunula misie Artemis
2 debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #ZSSR #Sojuz 4 #Sojuz 5 #let do vesmíru