Prehradením vôd Váhu vznikla pri Piešťanoch v roku 1959 vodná plocha známa ako Sĺňava s veľkosťou 430 hektárov. To je fakt, ktorý vedia všetci. Menej ľudí však už vie, že sa tu nachádzajú aj dve významné ornitologické lokality.
Na pravej strane Sĺňavy je to lokalita Kubánova výsadba, ktorej súčasťou, s rozlohou 2,5 hektára, je ornitologický stacionár, kde prebieha výskum spojený s krúžkovaním migrujúceho vtáctva.
Čítajte aj Lúka - prírodou stvorená a človekom udržiavaná dokonalosť
„Za vznik stacionára vďačíme ornitológovi Viliamovi Kubánovi. Len vďaka nemu a ďalším nadšencom tu majú vtáky svoj raj. Pária sa, kladú vajíčka, na svet privádzajú potomstvo. Niektoré na jeseň odletia, iné ostávajú,“ hovorí ornitológ Erich Kubica, ktorý spolu so Štefanom Šiškom na komentovaných prehliadkach približuje návštevníkom toto chránené vtáčie územie.
„Všetko, čo tu vidíte, je vysadené nami ochranármi. Nachádzame sa na najvyššie položenom území, voda, ktorú tu vidíte, je spodná voda, rezervácia nie je prepojená so Sĺňavou. Viliamovi Kubánovi sme pomáhali toto miesto budovať. V tom čase tu voda bola ešte taká čistá, že sme si z nej varili čaj, ale aj instantné polievky. Dnes už by sme to neurobili,“ vraví s úsmevom.
„Druhou významnou lokalitou je umelo vytvorený štrkový ostrov, ktorý vznikol v roku 1976 v strede Sĺňavy. Má rozlohu 2,8 hektára, dostal názov Čajka a tvorí ho 200-tisíc kubíkov štrku,“ rozpráva ornitológ. „Hniezdia tu napríklad čajky čiernohlavé, bielohlavé, smejivé, ale aj rybár riečny, ktorý je zaradený medzi ohrozené vtáky, vzácny je aj chavkoš nočný. Objavili sme aj beluše malé, to sú také malé biele volavky. Na Slovensku ich hniezdi asi 30 až 40 párov, my tu máme štyri páry, čo je úžasné,“ vraví s nadšením Kubica.
Na ostrove je asi 7-tisíc hniezd čajok. „Naše čajky zo Sĺňavy lietajú najmä na západ. Prečo je to tak, neviem, ale keď ľudia emigrovali, šli tiež na západ. Aj naše vtáky letia na západ,“ vraví.
Prvé piešťanské labute? Z Plzne
Aj keď je mnoho ľudí presvedčených o tom, že labute sú v Piešťanoch odnepamäti, nie je to tak. „Dlho boli Trenčianske Teplice jediným kúpeľným mestom na Slovensku, ktoré malo labute. V roku 1976 som bol na vojenčine v Plzni. Získali sme povolenie ornitologickej spoločnosti a sedem labutí sme mohli doviezť do Piešťan. Niekoľko labutí som poslal vlakom ako spešninu,“ rozpráva Erich Kubica a ukazuje telegram, v ktorom mu Viliam Kubán potvrdzuje, že labute dorazili v poriadku.
Čítajte aj Domorodí obyvatelia v Amazónii po tisíce rokov nevyhubili ani jediný druh
„Vysadili sme ich na odtokové rameno za hotel Thermia, kde začali hniezdiť. Tie, ktoré tu vidíte dnes, už nie sú pôvodné. Sú tu labute z Nemecka, Rakúska, Poľska, Litvy. Sú totiž okrúžkované a podľa krúžkov dokážeme určiť krajinu, z ktorej pochádzajú,“ vysvetľuje.
Labute sú síce veľmi pekné a elegantné vtáky, Kubica ale upozorňuje, že neodporúča, aby sa ľudia k nim príliš približovali. „Labuť vám krídlom zlomí ruku. Dokáže urobiť dokonalý karate úder,“ upozorňuje. Ako dodal, jemu sa to síce nestalo, ale videl, ako labuť mladému mužovi jedným úderom ruku zlomila.
Prefíkaní vtáčkari
V rámci prednášky sa návštevníci chráneného areálu dozvedia, že na drobných vtákoch si v minulosti, ale ešte aj v súčasnosti, nepochutnávali len veľké dravce, ale aj ľudia. Ornitológ ukazuje mnohé klietky, pasce a siete, do ktorých po stáročia ľudia lovili drobné vtáctvo, ktoré bolo predmetom ich obživy.
Na historických fotkách sú zachytení vtáčkari loviaci spevavce na lep. Prezentuje aj zbierku historických klietok, napríklad skladaciu, ktorú vtáčkari nosievali v bočnom vrecku kabáta, aby ich nik nepodozrieval, že idú pytliačiť. V náprsnom vrecku si obyčajne skrývali trubicovú nádobu s lepom, ktorý nesmel stuhnúť, musel byť v teple na hrudi. Záškodníckych metód bolo neúrekom a vtáčkarov tiež.
„Nedá sa im to ale vyčítať, pretože doba bola iná, ľudia potrebovali peniaze aj živočíšne bielkoviny. Dnes je za pytliactvo väzenie,“ konštatoval. Na stolíku ukazuje rôzne vábničky, staré kovové klietky, v ktorých si baníci nosili do podzemia kanáriky, aby indikovali únik otravných plynov.
Ako uviedol, ešte aj dnes ľudia chytajú drobné vtáčiky na konzumáciu. „Ročne sú to milióny, ktoré ľudia pochytajú na konzumáciu. Aj v takých krajinách, ako je Taliansko, Španielsko, ale aj v Afrike. Taliani ani Španieli ich nepotrebujú jesť, je to len tradícia, pretože jedla už majú teraz dosť,“ podotkol.
Aj na Slovensku sa vtáky v minulosti chytali na konzum. „Ľudia o tom nevedia, ale počas 1. svetovej vojny bol vrchol odchytu. Keď našim predkom panstvo zakázalo loviť vysokú, ľudia mali hlad, bola bieda, potrebovali živočíšne bielkoviny. Tie si nahrádzali chytaním drobných vtáčikov, ktoré jedli aj s vnútornosťami a kosťami. Len ich zbavili peria,“ dodal.
Ako sa tam dostať
"Sĺňava je areálom so štvrtým stupňom ochrany. Je to úžasné, veď len Tatry majú o jeden stupeň ochrany viac,“ dodáva Erich Kubica. Piešťanskí ornitológovia však ponúkajú možnosť vstúpiť na chránené územie. Priamo v chránenom vtáčom území výsadba na Sĺňave je možné absolvovať ornitologickú prezentáciu spojenú s krúžkovaním vtákov. Kapacita skupiny je obmedzená na 20 osôb.
Prezentáciu vedie ornitológ Erich Kubica a Štefan Šiška v spolupráci s OZ Sĺňava Piešťany. Záujemcovia sa môžu objednať na tel. čísle 0903 441 660.
Vďaka chodníku pre peších i cyklistov prejde okolo mnoho ľudí. Ak nevstupujú priamo do lokality, tamojší život nerušia. Na zákaz vstupu upozorňujú aj viaceré tabule. Sĺňava je na zozname vzácnych vtáčích území Európy. Popri prírodných liečivých zdrojoch je to ďalší veľký poklad, ktorým príroda obdarila Piešťany.
Čo sa dozviete počas prezentácie?
- ktoré vtáky hniezdia na Sĺňave
- ktoré cez Sĺňavu migrujú
- kde všade zaleteli vtáky vyliahnuté a zakrúžkované na Sĺňave
- prečo je dôležitá ochrana prírody
Fakty o Sĺňave
- Chránený areál Sĺňava je v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty. Platí tu 3. a 4. stupeň ochrany.
- Nachádza sa v katastri obcí Sokolvce, Drahovce, Ratnovce a mesta Piešťany. Vodná nádrž je súčasťou vodného diela Drahovce-Madunice.
- Sĺňava vznikla prehradením rieky Váh haťou v Drahovciach. Stavba vodnej nádrže prebiehala v rokoch 1956 – 1959 na mieste mŕtvych ramien, lužných lesov a nivných lúk Váhu.
- V rokoch 1980 až 1994 bola časť Sĺňavy od Krajinského mosta vyhlásená za chránenú študijnú plochu s výmerou 399 ha.
- Za svoj názov vďačí vysokému počtu slnečných dní v roku. Vďaka tomu je spolu s Piešťanmi obľúbeným rekreačným letoviskom. Po Sĺňave sa dá plaviť vyhliadkovou loďou, je tiež vďačnou plochou pre vodné športy. Okolo nádrže vedie dvanásť kilometrová asfaltová trasa pre peších aj cyklistov.
- Nádrž slúži aj ako zásobáreň vody pre atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach.
- Umelo vytvorený ostrov Čajka je hniezdiskom veľkých kolónií rybára riečneho a čajok. Je aj zimoviskom arktických a teplomilných druhov vtáctva. Vodná plocha je dôležitou oddychovou lokalitou vtáctva pri jarnej a jesennej migrácii. Vďaka termálnym prameňom a súvisiacim mikroklimatickým podmienkam tu na viacerých miestach voda nezamŕza a umožňuje operencom prežiť najťažšie obdobie roka.