Vďaka satelitom bádatelia vykonali meranie v bezmála 300 európskych mestách, uviedla agentúra DPA. Účinnosť stromov na ochladenie plôch sa však výrazne líši podľa regiónu, kde sa mesto nachádza, aj ďalších podmienok.
Čítajte aj Pri archeologickom výskume v areáli Gerulaty našli vzácne nálezy
Štúdia je podľa bádateľov unikátna veľkým rozsahom. „Počas dňa majú zelené plochy so stromami v Európe výrazne vyšší ochladzovací efekt ako parky bez stromov,“ uviedol vedúci výskumu Jonas Schwaab. Efekt ochladenia je podľa výskumu dvakrát až štyrikrát nižší v prípade, že je plocha len s trávou a kvetmi, ale bez stromov.
Pozitívny dopad stromov je viditeľný vo všetkých častiach Európy, v niektorých je ale silnejší. V strednej Európe podľa Schwaaba činí v teplých dňoch rozdiel medzi zastavanými plochami so stromami a bez stromov osem až 12 stupňov, v južnej Európe je tento rozdiel nižší. Podľa vedcov je to tým, že na juhu je pôda suchšia, a teda stromy majú tendenciu vypúšťať do vzduchu menej vlhkosti. Schwaab dodáva, že meranie sa zameralo na teplotu na plochách a rozdiel v teplotách vzduchu je pravdepodobne menší.
Čítajte aj V Dánsku objavili vzácnu zlatú náušnicu z vikingského obdobia
Podľa bádateľov si však plné pochopenie vplyvu stromov na teploty v mestách vyžiada ďalšie meranie. Na rozsah „chladiaceho efektu“ stromov môže mať vplyv ich umiestnenie a celý rad ďalších faktorov. Meranie satelitom sa navyše uskutočnilo len v dňoch bez oblačnosti.