Púštne sklo pochádza z oblasti zvanej Bahr ar-Rimál al-Azím, čo znamená Veľké more piesku. Má rozlohu približne 72 000 kilometrov štvorcových a rozkladá sa na západe Egypta a východe Líbye.
Zberateľmi cenené kúsky tzv. líbyjského púštneho skla roztrúsené v tamojšom piesku majú kalnú žltú farbu. Tento materiál neznámeho pôvodu bol vyhľadávaný už za čias starovekého Egypta, archeológovia ho objavili napríklad aj v slávnej hrobke faraóna Tutanchámona. Dávni výrobcovia šperkov ho použili na výrobu skarabea tvoriaceho ústrednú časť faraónovho náhrdelníka.
Diskusia o pôvode tohto materiálu prebieha vo vedeckých kruhoch už takmer sto rokov. Niektorí vedci tvrdili, že líbyjské púštne sklo môže pochádzať z vulkánov na Mesiaci, iní považovali za pravdepodobnejšiu možnosť, že vzniklo v dôsledku úderov bleskov do piesku.
Objavili sa však aj teórie, že sklo vytvorili sedimentárne alebo hydrotermálne procesy, alebo že vzniklo pri masívnom výbuchu meteoritu v atmosfére či pri jeho impakte na Zem.
Tím vedcov z univerzít a výskumných centier v Nemecku, Egypte a Maroku najnovšie púštne sklo analyzoval pomocou pokročilej mikroskopickej technológie, tzv. transmisného elektrónového mikroskopu (TEM), ktorý vďaka obrovskému zväčšeniu a presnosti dokáže skúmať rôzne vlastnosti látok až na úrovni atómov. Výsledky analýzy podľa nich nasvedčujú tomu, že nezvyčajný materiál z líbyjskej púšte vznikol následkom dopadu meteoritu na zemský povrch.
Čítajte aj Ľudia mohli nosiť obuv už pred desiatkami tisíc rokov. Nová štúdia by prelomový okamih výrazne posunula
Rozhodujúcim faktorom pri analýze bol výskyt dvoch vzácnych minerálov, tzv. polymorfov oxidu zirkončitého (ZrO2) objavených v kúskoch púštneho skla. Jeden z nich je tzv. kubický zirkón, ktorý vzniká pri veľmi vysokej teplote od 2250 do 2700 stupňov Celzia. Druhým je variant OII (orto-II), ktorý sa tvorí pri tlaku presahujúcom 13 gigapascalov, teda hodnote, ktorá 130.000-násobne prevyšuje bežný atmosférický tlak.
Takéto vysoké hodnoty teploty a tlaku dokážu podľa vedcov v zemskej kôre vytvoriť iba dva známe javy – jadrový výbuch alebo dopad meteoritu.
Výskumníkom z medzinárodného vedeckého tímu sa zatiaľ nepodarilo identifikovať miesto, kde púštne sklo mohlo vzniknúť. Známe meteorické krátery nachádzajúce sa v danej oblasti sú podľa nich totiž príliš malé a vzdialené na to, aby mohli byť zdrojom tohto nezvyčajného materiálu, ktorého vek sa odhaduje na približne 29 miliónov rokov. Na identifikáciu predpokladaného „materského“ krátera budú preto potrebné ďalšie výskumy, v rámci ktorých sa bude kombinovať geofyzika s metódami diaľkového prieskumu Zeme.
Čítajte aj Najodľahlejšie miesto na Zemi je cintorínom sovietskeho vesmírneho smetia