„Nedokážem sa sústrediť pri blikajúcich svetlách. Musela som zájsť za susedmi z domu, ktorý stojí naproti, aby prestali blikať lampičkami, ktoré majú na balkóne. Keď som sedela na gauči, kútikom oka som zaznamenávala blikanie. Mala som pocit, že mi vybuchne mozog,“ zverila sa jedna z čitateliek.
Môžu blikajúce svetlá vyvolať epileptický záchvat? „Fotogénna epilepsia je veľmi vzácna, je to asi stotina všetkých prípadov. Záchvat môže vyvolať blikajúce svetlo, ale blikajúce oveľa rýchlejšie ako vo vianočných ozdobách. Precitliveným osobám môže škodiť diskotéka a aj veľký televízor v tmavej izbe. Ide o energiu zábleskov a o veľký kontrast,“ vysvetľuje doktor Piotr Zwoliński, expert na epilepsiu.
Najznámejším prípadom vyvolania zdravotných komplikácií bol animovaný film o pokémonoch, ktorý odvysielala japonská televízia v roku 1997. Následne sa 12 000 detí sťažovalo na závraty, kŕče a poruchy videnia. Drvivá väčšina z nich netrpela epilepsiou, také problémy mala prvýkrát v živote.
Čítajte aj V Anglicku objavili dosiaľ najlepší fyzický dôkaz ukrižovania klincami
Svedčí to o tom, ako silno môže svetlo pôsobiť na náš mozog. V danom prípade animátori použili techniku zvanú paka paka, kedy dve farby rýchlo kmitali na obrazovke. Červené a modré škvrny sa menili frekvenciou 12 zábleskov za sekundu skoro šesť sekúnd.
„Videomateriály teraz prechádzajú Hardingovým testom, pri ktorom algoritmus preveruje, či sa vo filme nenachádzajú prvky, ktoré by mohli vyvolať epileptický záchvat. Pri vešaní vianočných ozdôb si takýto test musíme urobiť sami,“ hovorí lekár Zwoliński.
Blikajúce alebo príliš silné svetlo nie je vhodné, pretože mozog má rád harmóniu a pokoj a neznáša príliš silné podnety. Podráždiť môžu aj sietnicu oka.
Čítajte aj Vedci vystavili zlatý prsteň so symbolom Ježiša z čias Rímskej ríše
Väčšina ľudí inštinktívne pokladá blikanie svetielok za iritujúce a nevyužíva túto možnosť. V poslednom čase sa stále viac hovorí o význame celodenného rytmu, ktorý svetlo môže narušovať či podporovať. Pretože do neskorej noci sedíme v umelom svetle a pozeráme na televíziu, do mobilu či počítača, náš organizmus sa cíti ako pod slnkom. Zmenšuje produkciu melatonínu, hormónu, ktorý napomáha zaspávaniu. Odborníci preto radia nepoužívať elektronické zariadenia tri hodiny pred spaním.
Ale nemôžeme predsa chodiť po byte v tme. Preto je dôležité žiarovky aj vianočné osvetlenie vyberať tak, aby svietili v teplom žltom tóne, a nie studeným bielym svetlom.
Čítajte aj Vedci v Anglicku našli náhodou najväčšiu skamenelinu obrovskej prehistorickej mnohonôžky
„Výber farby svetla je veľmi subjektívny. Veľa ľudí vníma 2700 kelvinov ako žltú farbu, ale iní ich vidia ako bielu a výrobcovia ich označujú za neutrálnu,“ vysvetľuje architektka Agata Slomová, ktorá sama doma používa svetlá s 3000 kelvinmi. „Platí dôležitá zásada: v celom dome musí byť farba osvetlenia zhodná. Nemali by sme pri prechádzaní z jednej miestnosti do druhej zaznamenať zmenu farby osvetlenia, pretože to obťažuje,“ zdôrazňuje.
Nízku kvalitu LED je možné okrem podozrivo nízkej ceny spoznať aj podľa veľmi nízkej váhy. Veľmi jasné – dokonca aj 6000 kelvinov – môže byť svetlo kancelárskej lampy, pretože povzbudzuje do práce. Biele svetlo sa hodí podľa Slomovej aj pri líčení. Večer by ale mali zhasnúť lustre a mali by svietiť lampy, poskytujúce jemné a teplé svetlo, ktoré pomáha relaxácii a príprave na spánok.
Čítajte aj Vedci zverejnili prvé analýzy materiálu odobraného na planétke Ryugu
Európska komisia sa v roku 2017 kvôli svetlám LED obrátila na vedecký výbor zaoberajúci sa zdravotnými rizikami. Vedci zistili, že žiarenie LED môže potenciálne škodiť zraku a pokožke, ale záleží na tom, ako dlho sú svetlu vystavené, na dĺžke vĺn a intenzite svetla. Pri normálnom používaní LED nie je dôvod, aby mali nepriaznivé následky.