Vedci z londýnskej vysokej školy Imperial College výskum založili na sledovaní 52 ľudí, ktorí žili s niekým, kto práve prekonal ochorenie covid-19. Chceli lepšie pochopiť, prečo niektorí ľudia po stretnutí s koronavírusom SARS-CoV-2 ochorejú a iní nie. Zistili, že ľudia, ktorí mali po prekonaní bežného prechladnutia špecifické imunitné bunky, ktoré im pomáhali predchádzať opakovaným infekciám, mali menšiu pravdepodobnosť, že ochorejú na covid.
Autori štúdie však zdôraznili, že kľúčové v boji s koronavírusom zostávajú vakcíny a nikto by sa nemal spoliehať na imunitu získanú prekonaním inej choroby.
Štúdia sa zamerala na zásadnú súčasť imunitného systému, takzvané T-bunky. Niektoré z nich si „pamätajú“ predtým prekonané infekcie a zabíjajú patogény.
Čítajte aj Vedci našli jednu z najväčších a najzachovalejších fosílií ichtyosaura v Anglicku
Autori výskumu v septembri 2020 skúmali 52 ľudí, ktorí ešte nedostali očkovanie proti koronaviru a žili s niekým, kto práve prekonal covid. Polovica tejto skupiny sa počas 28 dní covidom nakazila a polovica nie. Z tejto polovice mala tretina ľudí, ktorí covid neprekonali, v krvi vysoké hladiny špecifických pamäťových T-buniek, ktoré ich proti infekcii zrejme chránili. Podľa vedcov sa u nich tieto T-bunky vytvorili najskôr vo chvíli, keď sa nakazili iným, blízko príbuzným ľudským koronavírusom, ktorý spôsobuje bežné prechladnutie.
Autori štúdie pripúšťajú, že na to, či sa ľudia od svojich spolubývajúcich nakazili koronavírusom, mali vplyv aj ďalšie premenné, napríklad vetranie.
Simon Clarke z Univerzity v Readingu uviedol, že hoci ide o relatívne malú štúdiu, prispieva k pochopeniu toho, ako náš imunitný systém bojuje s vírusom. Podľa mikrobiológa by výskum mohol pomôcť pri vývoji budúcich vakcín.
Čítajte aj Ochorenie ALS je podľa vedcov spôsobované nedostatkom istého enzýmu
"Tieto údaje by nemali byť prehnane interpretované. Zdá sa nepravdepodobné, že by každý, kto zomrel alebo prekonal vážnejšiu infekciu, nikdy nemal prechladnutie spôsobené koronavírusom. A je veľkou chybou si myslieť, že každý, kto nedávno prekonal prechladnutie, je proti covidu chránený, pretože koronavírusy spôsobujú iba desať až 15 percent prechladnutia,“ uviedol vedec.
Hlavný autor štúdie Ajit Lalvani dodal, že kľúčom k ochrane sú vakcíny. „Poučenie z toho, čo telo robí správne, by mohlo pomôcť pri navrhovaní nových vakcín,“ vyhlásil.
Čítajte aj Mávate desivé sny? Ich analýzy zažívajú nový rozmach
Súčasné vakcíny cielia na takzvaný hrotový proteín (spike proteín), ktorý sa nachádza na vonkajšej strane vírusu. Mutácie na tomto proteíne sa ale môžu meniť, čo ovplyvňuje účinnosť vakcín. T-bunky sa na rozdiel od toho zameriavajú na vnútorné proteíny vírusu, ktoré sa v jednotlivých variantoch toľko nemenia. To podľa Lalvaniho znamená, že vakcíny, ktoré by lepšie využívali prácu T-buniek, by mohli poskytnúť širšiu a dlhodobejšiu ochranu proti covidu.