Výskumný tím zložený prevažne z vedcov z Oxfordskej univerzity priniesol podľa agentúry AFP doposiaľ najsilnejšie dôkazy o tom, že nákaza koronavírusom môže mať dlhodobé dopady na mozog.
Autori štúdie tento aspekt preverovali s pomocou skenov mozgového tkaniva. Zamerali sa pri tom na štyri stovky ľudí vo veku 51 až 81 rokov, ktorí mali pozitívny test na koronavírus. Väčšina z nich nemusela byť hospitalizovaná a v priemere päť mesiacov po pozitívnom teste bol účastníkom štúdie mozog nasnímaný znova. Zmeny u ľudí, ktorí prekonali covid potom vedci porovnávali s mozgovými snímkami kontrolnej skupiny.
Čítajte aj Pandémia covidu prehĺbila nerovnosti medzi mužmi a ženami, tvrdí štúdiaVýsledkom bolo zistenie „zhubného vplyvu spojeného so SARS-CoV-2“, čo je vírus spôsobujúci chorobu covid-19. Medzi pozorovanými efektmi bola silnejšia degradácia tkaniva v častiach mozgu spojených s čuchom, ako aj rýchlejší pokles celkového objemu mozgu oproti kontrolnej skupine. Ľudia po covide si tiež viedli horšie v testoch kognitívnych funkcií. Platilo pritom, že u starších účastníkov boli negatívne fenomény silnejšie.
Ako podotýka AFP, debaty o možných dopadoch koronavírusu na fungovanie mozgu nie sú nové. Táto myšlienka sa objavovala už na jar 2020, kedy začali prichádzať prvé správy o dlhodobých problémoch infikovaných, ktoré sú dnes známe ako dlhý covid. Tento syndróm sa odvtedy stal predmetom bádania mnohých odborníkov, ktorí postupne vnášajú svetlo aj do súvisiacich neurologických príznakov. Pacienti sa sťažujú na určité „zahmlenie mysle“, problémy s pamäťou i čuchom alebo na nespavosť.
Čítajte aj Nové štúdie podporujú domnienku, že sa koronavírus začal šíriť z wuchanského trhuNiektoré predchádzajúce štúdie ukázali, že kognitívne problémy sú výraznejšie u starších pacientov, iné vychádzali z priameho pozorovania mozgu pacienta a nachádzali anomálie. Zistenia vedcov z Oxfordu sú však výrazne presvedčivejšie, pretože doterajšie štúdie v tomto smere mali malý počet účastníkov a nedokumentovali príčinu problémov, píše AFP. Význam nového bádania vidí aj v tom, že poukazuje na možné následky mierneho akútneho covidu-19, ktorý zažíva väčšina ľudí nakazených koronavírusom.
„Pre mňa je to pomerne presvedčivý dôkaz, že v mozgu tej skupiny ľudí s covidom sa niečo zmenilo,“ komentovala výsledky v The New York Times odborníčka na neurologické ochorenia z Yaleovej univerzity Serena Spudichová. „Je to poškodenie mozgu,“ citovala NBC News hlavnú autorku novej štúdie profesorku Gwenaëlle Douaudovú. Tá označila zistenie svojho tímu za znepokojujúce, ale uviedla, že poškodenie mozgového tkaniva nemusí byť nezvratné.
Čítajte aj Prvý prípad covidu bol na Slovensku potvrdený pred dvoma rokmiAj Spudichová, ktorá sa na výskume nepodieľala, odrádzala od vyvodzovania jednoznačných záverov ohľadom dlhodobých zdravotných dôsledkov. „Nechceme verejnosť vydesiť a priviesť ju k myšlienke: ‚Aha, toto je dôkaz, že všetci budeme mať ochorenie mozgu a nebudeme schopní fungovať,‘“ povedala neurologička.