Dynamit priniesol "šialenému vedcovi" Alfredovi Nobelovi slávu i bohatstvo

Dynamit, na ktorý získal vynálezca Alfred Nobel britský patent 7. mája 1867, znamenal revolúciu vo vojenskej technike aj v priemyselnom využití výbušniny.

07.05.2022 08:22
dynamit Foto:
debata

Švédsky rodák sa vďaka nemu stal jedným z najúspešnejších vynálezcov 19. storočia, prezieravým obchodníkom aj veľkolepým mecenášom. Povahou bol idealista a melancholik a jeho dedičstvom nie je len explozívna látka, ale aj ním založená nadácia, ktorá každoročne udeľuje ceny osobnostiam z fyziky, chémie, lekárstva, literatúry, podpory svetového mieru a ekonómie.

Budúci vynálezca sa narodil 21. októbra 1833 v Štokholme ako jeden zo štyroch synov Immanuela Nobela, chemika, vynálezcu a priemyselníka. Jeho otec pracoval v ruskom zbrojárskom priemysle a Alfreda už v ranom detstve zasväcoval do základov inžinierstva. V roku 1842 sa rodina presťahovala do ruského Petrohradu, kde neobvykle inteligentného mladíka vzdelávali väčšinou súkromní učitelia. Venoval sa medicíne, fyzike i chémii, okrem rodnej švédčiny dokonale ovládal angličtinu, francúzštinu, nemčinu a ruštinu. Už v šestnástich rokoch bol schopným chemikom, po otcovi zdedil objaviteľský talent.

Endeavour Čítajte aj Endeavour bol najmladší stroj americkej flotily raketoplánov

Z Ruska odišiel v roku 1850 do Paríža, kde študoval chémiu. Ďalšie štyri roky pracoval v USA pod dohľadom Johna Ericssona, staviteľa pancierovej vojnovej lode Monitor. Po návrate do Petrohradu pracoval ako chemik v otcovej továrni, kde sa zameral hlavne na výskum a výrobu výbušnín. V roku 1859 ale Immanuel Nobel zbankrotoval a vrátil sa s rodinou do Švédska, kde v roku 1863 založil v Helenborgu pri Štokholme továreň na výrobu tekutého výbušného nitroglycerínu. O rok neskôr však továreň zničil výbuch, ktorý zabil päť ľudí vrátane Alfredovho najmladšieho brata Emila. Immanuela Nobela ranila mŕtvica.

Po smrti otca Alfred pokračoval v jeho práci a vo výskumoch. Prvý patent získal vynálezom rozbušky s traskavou ortuťou. A pretože švédska vláda zakázala výstavbu akýchkoľvek tovární na výbušniny, Nobel, v tom čase označovaný za „šialeného vedca“, začal experimentovať s výbušninami na nákladnom člne. Pokúšal sa minimalizovať nebezpečenstvo pri zaobchádzaní s nitroglycerínom. Jeho myseľ ovládla predstava výbušniny slúžiaca v baniach, pri razení tunelov alebo pri stavbe ciest. Nobelovo úsilie korunoval úspech a v roku 1867 si dal patentovať dynamit.

slnko zem planéty Čítajte aj Vedci objavili päť druhov baktérií, ktoré by mohli súvisieť s rakovinou prostaty, varovali ale pred priveľa satelitmi na orbite

Pri vysoko explozívnej zmesi, zloženej prevažne z nitroglycerínu a savej kremičitej hlinky (sila výbušniny sa reguluje pomerom týchto súčastí), ale neskončil. Ďalšími experimentmi vyvinul silnejšiu formu dynamitu, výbušnú želatínu, na ktorú získal patent v roku 1876. O jedenásť rokov neskôr, v roku 1887, vyrobil balistit, jeden z prvých nitroglycerínových bezdymných prachov. Vďaka svojim vynálezom Alfred Nobel zbohatol a okrem známej továrne Dynamit Nobel AG založil asi deväť desiatok podnikov v 20 krajinách sveta a vytvoril pravdepodobne prvú nadnárodnú spoločnosť v histórii.

Napriek svojej sláve a bohatstvu sa Nobel nikdy neoženil, lipol na matke, ktorú do konca jej života podporoval. Bol večne na cestách, svoje rezidencie a výskumné centrá mal postupne v šiestich rôznych krajinách. Nakoniec Alfred Nobel považoval za svoj domov Björkborn vo Švédsku. Nobela významne ovplyvnila jeho celoživotná láska, Rakúšanka Bertha von Suttnerová, priekopníčka mierového hnutia, autorka románu „Odzbrojte!“. Založila Spoločnosť priateľov mieru v Rakúsku a Nobelovi, s ktorým si dopisovala celý život, v roku 1891 navrhla, aby založil Cenu mieru.

nález, neandertálec, jaskyňa, oheň Čítajte aj Pravekí ľudia dokázali optickou ilúziou rozpohybovať rytiny zvierat, uvádza štúdia

Nobel, ktorý bol trochu naivne presvedčený, že jeho výbušniny odradia proti sebe stojace armády pred vzájomným zničením, rok pred svojou smrťou napísal svoj slávny testament, v ktorom odkázal vyše 31 miliónov švédskych korún zvláštnemu fondu. Nobelova nadácia jeho majetok spravuje a ročné úroky, rozdelené na šesť rovnakých častí, sú udeľované osobnostiam. Vinou rozhorčených ťahaníc medzi príbuznými o vynálezcovu poslednú vôľu boli prvé Nobelove ceny udelené v Štokholme a v Osle až 10. decembra 1901, v deň piateho výročia jeho úmrtia.

debata chyba
Viac na túto tému: #vynálezca #Nobelova cena #vynález #Alfred Nobel #dynamit
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy