Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) používajú odborníci už päťdesiat rokov. Pretože dokáže zobraziť mäkké tkanivá, ktoré je ťažké zobraziť röntgenovými lúčmi, táto metóda dokáže odhaliť napríklad nádory. Doteraz to však nebolo dostatočne presné. Desaťročia výskumu, v ktorom niekoľko amerických univerzít spojilo svoje sily, výrazne zlepšili technológiu.
Vylepšili rozlíšenie zobrazovania magnetickou rezonanciou tak, aby získali najostrejšie obrazy myšacích mozgov, aké boli kedy vytvorené. Sú tiež ostrejšie ako typické klinické snímky zhotovené touto metódou.
Vedci zamerali svoje magnety na myši, ale dúfajú, že táto „nová magnetická rezonancia“ by mohla poskytnúť nový spôsob zobrazovania spojení celého mozgu v rekordnom rozlíšení.
Čítajte aj Zbavíme sa šedivých vlasov? Vedci zrejme našli príčinu, prečo sa tak deje. Zodpovedné sú uviaznuté bunky
Autori tvrdia, že nové skúsenosti zo zobrazovania používaného na myšiach povedú k lepšiemu pochopeniu rôznych problémov ľudského zdravia, ako je napríklad to, ako sa mozog mení s vekom a stravou, alebo dokonca neurodegeneratívne ochorenia, ako je Alzheimerova choroba
„Môžeme sa začať pozerať na neurodegeneratívne ochorenia úplne iným spôsobom,“ povedal Dr. G. Allan Johnson, ktorý viedol výskum. Práca jeho tímu bola publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences a je vyvrcholením takmer štyroch desaťročí výskumu v Duke Center pre in vivo mikroskopiu.
Johnsonov tím zlepšil magnetickú rezonanciu niekoľkými spôsobmi. Hlavným je, že použili mimoriadne neuveriteľne silný magnet. Zatiaľ čo väčšina klinických prístrojov používa magnet 1,5 až 3 Tesla, Johnsonov magnet mal silu 9,4 Tesla. Cievky v MRI sú tiež výkonnejšie, rovnako ako počítač, ktorý vyhodnocuje naskenované údaje – má výkon asi osemsto bežných stolných počítačov. A všetci pracujú na plný výkon na jedinom cieli – vytvoriť jediné skenovanie mozgu.
Ďalšia technika, takzvaná svetelná plechová mikroskopia, sa potom používa na zobrazovanie. To umožňuje identifikovať určité skupiny buniek v mozgu, ako sú bunky produkujúce dopamín. Vďaka tomu môžu sledovať vývoj určitých zmien, ako je vývoj Parkinsonovej choroby.
Čítajte aj Vedci naučili papagáje telefonovať cez tablet. Operence boli nadšené
Nakoniec výsledky získané svetelnou mikroskopiou, ktoré ukazujú detailné zábery buniek, sú mapované na pôvodný obraz MRI. Výsledkom je obraz, ktorý je oveľa anatomicky presnejší a poskytuje detailný a realistický pohľad na bunky a spojenia v celom mozgu.
Vďaka tomuto kombinovanému skenovaniu údajov z celého mozgu sa teraz vedci môžu pozrieť na mikroskopické záhady mozgu spôsobom, ktorý nikdy predtým nebol možný.
Johnson a ďalší vedci dúfajú, že s ešte výkonnejším mikroskopom MRI budú schopní lepšie porozumieť myšacím modelom ľudských chorôb, ako je Huntingtonova či Alzheimerova choroba a ďalšie. A to by malo viesť k lepšiemu pochopeniu toho, ako podobné veci fungujú alebo zlyhávajú u ľudí.