Bez aerosólov v ovzduší je nočná obloha tmavšia

Svetelné znečistenie je rastúci environmentálny problém s nepriaznivými vyhliadkami do budúcnosti. V dôsledku presvetlenia nočného prostredia sa jas oblohy zvyšuje už aj v regiónoch, ktoré donedávna ohrozené svetelným znečistením neboli.

20.08.2021 06:00
backgrounds night sky with stars and moon and... Foto:
debata (3)

Samosprávy po celom svete v snahe zmierniť svetelný smog vynakladajú nemalé finančné prostriedky na modernizáciu alebo reguláciu zdrojov verejného osvetlenia.

Dvojica slovenských a amerických vedcov vo svojej najnovšej štúdii upozorňuje, že jas nočnej oblohy pomáhajú znížiť aj iné opatrenia a poukazujú na aerosólové častice. Ich eliminácia v ovzduší môže stmaviť nočnú oblohu až o 60% pri nezmenenom výkone mestských zdrojov verejného osvetlenia. Štúdiu uverejnil prestížny vedecký časopis Nature Scientific Report.

ingenuityy Čítajte aj Vrtuľník NASA Ingenuity na Marse pri 12. lete prekonal svoje predchádzajúce rekordy

Autormi štúdie sú Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a americký vedec John C. Barrentine z Univerity of Utah. Vedci svoje výsledky opierajú o počítačový model, ktorý na jar 2019 otestovali na observatóriu vo Viedni. Počas experimentu sa atmosférické podmienky zmenili do takej miery, že došlo k dočasnému, ale výraznému vyčisteniu vzduchu. Jas nočnej oblohy nad mestom sa vďaka poklesu množstva aerosólov v ovzduší znižoval o desiatky percent a to už v relatívne malých vzdialenostiach od svetelných zdrojov.

„Aerosólové častice produkované priemyslom alebo dopravou, ktoré sa vo veľkých množstvách bežne vyskytujú v mestských atmosférach, niekoľkonásobne zvyšujú úroveň difúzneho svetla oblohy. Čím sú čiastočky prachu a aerosólu väčšie, tým viac svetla rozptýlia,“ vysvetľuje Miroslav Kocifaj. „Rozmerovo veľké častice majú výrazne kratší rezidenčný čas v atmosfére a v krátkom čase rýchlo klesajú k zemskému povrchu. Malých častíc je tak v atmosfére neporovnateľne viac a aj napriek nevýraznému príspevku každej jednej malej častice k svetelnému znečisteniu môžu všetky spoločne spôsobiť dostatočný nárast úrovne svetelného smogu,“ dodal.

mars Čítajte aj NASA hľadá dobrovoľníkov pre simulovaný pobyt na Marse

Jas oblohy sa môže meniť aj s chemickým zložením častíc. Čiastočky obsahujúce uhlík, ktoré vznikajú napríklad spaľovaním fosílnych palív alebo priemyselnou činnosťou, veľmi dobre absorbujú svetlo. Naopak, čiastočky minerálnych solí môžu zvyšovať jas nočnej oblohy vďaka efektívnejšiemu rozptylu a menšej absorpcii.

V tejto súvislosti vedci ponúkajú mestským aglomeráciám pomoc. „V princípe vieme cielene pre každé mesto identifikovať najrizikovejšie zdroje znečistenia a tak definovať opatrenia, ktoré treba vykonať v tom-ktorom regióne. Už teraz však s určitosťou môžeme povedať, že vhodnými opatreniami sú lepšia kontrola a regulácia emisií konkrétnych typov aerosólových častíc či inštalovanie elektrolapačov alebo iných technológií v najrizikovejších prevádzkach,“ zdôrazňuje vedec.

Expedition 56 Launch Čítajte aj TASS: Otvory v plášti Sojuzu urobil niekto, kto nepoznal konštrukciu lode

„Náš výskum dokazuje, že ak by sa získanými výsledkami začali vážnejšie zaoberať väčšie mestá alebo mestské časti (napríklad v Bratislave), mohli by dosiahnuť výraznejšie zlepšenie podmienok a to aj bez vynaloženia veľkých finančných nákladov na rekonštrukciu verejného osvetlenia,“ dodáva na záver Miroslav Kocifaj.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #vedci #SAV #smog #výskum #slovenskí vedci #obloha #svetelný smog
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy