Musk ale mieri ešte ďalej – na obežnú dráhu už dopravuje aj ľudí, spustil satelitnú distribúciu internetu, pomáhajúcu aj bojujúcej Ukrajine, a túži po návrate na Mesiac alebo cestách k Marsu.
Firma Space Explorations Technologies, známa skôr pod skratkou SpaceX, sa zrodila z Muskovho nápadu vybudovať malý skleník na Marse a pritiahnuť tak pozornosť verejnosti späť k dobývaniu vesmíru. Najskôr chcel do kozmu lietať s prerobenými sovietskymi balistickými raketami, nepodarilo sa mu ale vyjednať rozumnú cenu za vynesenie nákladu na orbitu, a tak sa vydal iným smerom. Spočítal si totiž, že ak by ovládal celú výrobu rakety od začiatku až do konca a nespoliehal sa na subdodávateľov, mohol by štarty do kozmu výrazne zlacniť.
Čítajte aj Dragon odštartoval k ISS. Vezie mravce na výskum aj zmrzlinu
Pre svoju myšlienku zlákal raketového inžiniera Toma Muellera, ktorý mal už predtým skúsenosti s vývojom silného, ale lacno a ľahko vyrobiteľného motora. Nespokojný s prístupom jeho bývalého zamestnávateľa sa Mueller pridal k Muskovi a až do svojho odchodu koncom roku 2020 bol najdôležitejším technickým mozgom SpaceX. Spolu s niekoľkými ďalšími expertmi, ktorí prišli od Boeingu alebo ako on od firmy TRW vyrábajúcej okrem iného raketovú techniku, stál pri prerode SpaceX z firmy sídliacej v skladisku neďaleko losangeleského letiska na podnik, ktorý neskrýva ambície vyslať ľudí na inú planétu.
Peniaze, ktoré Musk priniesol z PayPalu, poslúžili na vývoj rakety Falcon 1, malej dvojstupňovej rakety určenej na vynášanie ľahších nákladov na nízku obežnú dráhu. Celkové náklady na jej vývoj sa odhadujú na sto miliónov dolárov, už v roku 2006 totiž SpaceX získala od Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) kontrakt na vývoj nosičov schopných zásobovať Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) a nahradiť tak americké raketoplány, ktorých prevádzka sa už vtedy chýlila ku koncu. Na obežnú dráhu sa jej po troch neúspechoch podarilo prvýkrát preniknúť v septembri 2008, keď Falcon 1 vyniesol do vesmíru maketu družice RatSat.
Čítajte aj Pred rokom pristál čínsky vesmírny modul na Marse
Falcon 1 ale nakoniec čakal už len jeden rok v júli 2009 – Elon Musk totiž so svojou firmou v tom čase už naplno pracoval na väčšej rakete – Falcon 9. Tá prvýkrát odštartovala v júni 2010, na orbitu vtedy dopravila maketu modulu Dragon, teda predchodca neskoršej kozmickej lode. Od začiatku svojho vesmírneho programu sa Musk zaoberal aj možnosťami opakovaného použitia nosiča, čo by umožnilo zlacniť vynesenie nákladu na obežnú dráhu. Pôvodná koncepcia, kedy sa pri Falcone 1 mali prvé stupne vracať na padáku, ale nebola úspešná, po roku 2012 preto SpaceX začala vyvíjať metódu riadeného pristátia rakety.
Medzi rokmi 2013 a 2016 sa uskutočnilo 16 testov návratu, z ktorých bolo šesť úspešných – prvý v decembri 2015 na zemi, v apríli 2016 potom na diaľkovo ovládanej lodi s pristávacou plošinou. Práve táto metóda je dnes už pri štartoch rutina, hoci nie vždy sa podarí. Prvé stupne sa po repasovaní opäť používajú, hoci nie na lety s ľudskou posádkou. V marci 2018 SpaceX „oslávila“ už päťdesiaty štart Falconu 9 a „deviatka“, poháňaná motorom vlastnej konštrukcie, sa stala základom úspešného komerčného programu. Teraz štartuje zhruba štyrikrát mesačne, celkový počet štartov už dosiahol číslo 151.
Čítajte aj Vitajte späť na planéte Zem. Ďakujeme, že ste leteli so SpaceX
Zároveň s raketami Falcon sa v SpaceX rodila aj kozmická loď Dragon, a to aj na základe kontraktu s NASA, ktorý si po odstavení raketoplánov v roku 2011 musel pre lety k Medzinárodnej vesmírnej stanici kupovať kapacitu v ruských Sojuzoch. Prvý let k ISS odštartoval 22. mája 2012 a o tri dni neskôr úspešne spojil so stanicou – okrem iného ako prvé americké plavidlo pri stanici od vyradenia raketoplánov. Na premiérovej zásobovacej misii ale niesol len zvyšný náklad, hlavne potraviny, vodu a oblečenie pre posádku stanice. Prvá ostrá misia prišla v októbri 2012, potom sa uskutočnilo ďalších 23 misií opakovane používaných nákladných dragonov.
Z nákladnej lode vychádza aj konštrukcia kozmického korábu určeného na dopravu astronautov na obežnú dráhu okolo Zeme, ktorý je doplnený okrem iného o zariadenie na podporu života. Modul známy dnes ako Crew Dragon (teda Dragon pre posádku) bol prvýkrát vyskúšaný v marci 2019, vtedy ale ešte k ISS letel bez ľudí. Fanúšikovia vesmírnych letov – a nielen oni – sa nakoniec dočkali 30. mája 2020, kedy k ISS odštartovala loď s dvojicou astronautov. Douglas Hurley a Robert Behnken sa stali prvými Američanmi vynesenými do vesmíru americkou technikou po takmer deväťročnej pauze. Odvtedy odštartovali lode Crew Dragon už šesťkrát.