Sonda bude päť rokov skúmať slnečnú atmosféru, magnetické búrky na Slnku a ich vplyv na okolie Zeme. Robiť to bude z Lagrangeovho bodu L1 vzdialeného 1,5 milióna kilometrov od Zeme. V tomto bode sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily Slnka a Zeme.
Sondu Áditja-L1 vyvinula indická vesmírna organizácia ISRO. Sedem prístrojov na palube sondy bude pozorovať fotosféru (najhlbšie vrstvy slnka), chromosféru (vrstva asi 400 – 2100 km nad fotosférou) a korónu (najteplejšia a najvrchnejšia vrstva slnečnej atmosféry).
Čítajte viac Indická lunárna sonda ako prvá v histórii pristála na južnom póle Mesiaca
Zameria sa najmä na výrony koronálnej hmoty, pri ktorých sa uvoľňuje obrovské množstvo plazmy pozostávajúcej hlavne z protónov a elektrónov. Tieto výbuchy sú také silné, že môžu doraziť až k Zemi a narušiť činnosť satelitov.
India spustila pomerne nízkorozpočtový vesmírny program, ktorý sa však od prvého vyslania sondy na obežnú dráhu Mesiaca v roku 2008 úspešne rozvíja.
Čítajte viac Webbov teleskop oslávil prvé výročie dramatickým pohľadom na rodiace sa hviezdy
V roku 2014 sa stala prvou ázijskou krajinou, ktorá vyslala sondu na obežnú dráhu okolo Marsu. V auguste 2023 sa stala po Sovietskom zväze, Spojených štátoch a Číne štvrtou krajinou, ktorej sa podarilo pristáť na Mesiaci.
V spolupráci s Japonskom chce India do roku 2025 vyslať ďalšiu sondu na Mesiac a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov plánuje orbitálnu misiu k Venuši.