Sonda bude päť rokov skúmať slnečnú atmosféru, magnetické búrky na Slnku a ich vplyv na okolie Zeme. Robiť to bude z Lagrangeovho bodu L1 vzdialeného 1,5 milióna kilometrov od Zeme. V tomto bode sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily Slnka a Zeme.
Sondu Áditja-L1 vyvinula indická vesmírna organizácia ISRO. Sedem prístrojov na palube sondy bude pozorovať fotosféru (najhlbšie vrstvy slnka), chromosféru (vrstva asi 400 – 2100 km nad fotosférou) a korónu (najteplejšia a najvrchnejšia vrstva slnečnej atmosféry).
Čítajte viac Indická lunárna sonda ako prvá v histórii pristála na južnom póle MesiacaZameria sa najmä na výrony koronálnej hmoty, pri ktorých sa uvoľňuje obrovské množstvo plazmy pozostávajúcej hlavne z protónov a elektrónov. Tieto výbuchy sú také silné, že môžu doraziť až k Zemi a narušiť činnosť satelitov.
India spustila pomerne nízkorozpočtový vesmírny program, ktorý sa však od prvého vyslania sondy na obežnú dráhu Mesiaca v roku 2008 úspešne rozvíja.
Čítajte viac Webbov teleskop oslávil prvé výročie dramatickým pohľadom na rodiace sa hviezdyV roku 2014 sa stala prvou ázijskou krajinou, ktorá vyslala sondu na obežnú dráhu okolo Marsu. V auguste 2023 sa stala po Sovietskom zväze, Spojených štátoch a Číne štvrtou krajinou, ktorej sa podarilo pristáť na Mesiaci.
V spolupráci s Japonskom chce India do roku 2025 vyslať ďalšiu sondu na Mesiac a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov plánuje orbitálnu misiu k Venuši.