Väčšina odborníkov sa kvôli tomu pripravuje na nový zlatý vek prieskumu vesmíru a vedeckej práce, iní sú ale obozretní a upozorňujú aj na očakávané riziká, napísal magazín Science.
Vedci predpokladajú, že väčšia prevádzka smerom k Mesiacu a zapojenie vozidiel vyslaných súkromnými spoločnosťami spôsobí akúsi mesačnú horúčku, pretože firmy sa budú snažiť využiť tamojšie vzácne zdroje vrátane nerastných. Naproti tomu stojí záujem ochrániť niektoré lokality na Mesiaci, pričom pozemské zákony zatiaľ využitie obežnice nijako podrobnejšie neupravujú. Výskumníci naliehajú na vlády a medzinárodné organizácie, aby pravidlá nastavili skôr, než bude neskoro.
Čítajte viac NASA chce v roku 2032 začať získavať suroviny z povrchu Mesiaca
„Je to naliehavá záležitosť,“ hovorí astronóm Richard Green z univerzity v americkej Arizone, ktorý dáva dohromady pracovnú skupinu, ktorá bude pôsobiť pod hlavičkou Medzinárodnej astronomickej únie (IAU). „Musíme upozorniť na to, že niektoré miesta sú úplne jedinečné. Pretože inak o ne prídeme,“ dodáva astrofyzik Martin Elvis.
Ťažba vzácnych nerastov
Cieľom mnohých lunárnych misií, ktoré majú odštartovať v nasledujúcich rokoch, je hľadanie zdrojov dôležitých na prežitie astronautov alebo na komerčné využitie. Mimozemská ťažba sa môže týkať napríklad vzácnych nerastov alebo hélia-3, teda izotopu hélia využiteľného ako surovina pri termojadrovej fúzii, ktorá by v budúcnosti mohla byť zdrojom energie.
Prípadná banská činnosť by pritom mohla ohroziť jedinečné miesta, akými sú napríklad krátery blízko mesačných pólov, ktoré ležia v trvalom tieni. Vďaka tomu sa v nich udržuje konštantná teplota pod mínus 225 stupňami Celzia, čo z nich robí jedny z najchladnejších miest v Slnečnej sústave. Sondy preukázali, že v kráteroch sú obrie zásoby ľadu, ktorý sa tam nazbieral za miliardy rokov, zároveň ale ide o ideálne lokácie pre umiestnenie vesmírnych infračervených teleskopov, ktoré na svoju prevádzku potrebujú extrémne nízke teploty.
Čítajte viac Ako budú vyzerať nové ľudské stopy na Mesiaci?
Napríklad vesmírny teleskop Jamesa Webba potrebuje obrovský slnečný štít a mechanické chladenie, aby zrkadlo s priemerom 6,5 metra zostalo pri obehu okolo Slnka dostatočne chladné. V mesačnom kráteri by mohlo fungovať zrkadlo s priemerom až 100 metrov, ktoré by žiadne dodatočné chladenie nepotrebovalo. „Neviem o žiadnom inom telese v Slnečnej sústave, ktoré by malo tieto vlastnosti,“ tvrdí Jan Harms z vesmírneho inštitútu Gran Sasso.
Hlboké a temné krátery a voda, ktorú obsahujú, ale určite budú primárnym cieľom aj pre všetkých, ktorí budú plánovať dlhšie misie na mesačnom povrchu. A to nielen ako zásobáreň pitnej vody, ale aj ako zdroj ľadu, z ktorého sa dá vyrobiť kyslík a taktiež vodík pre raketové palivo. V blízkosti kráterov je tak ideálne pristávacie miesto pre budúce misie a pre vznik budúcej lunárnej základne. Dobývanie ľadu ale môže spôsobiť vibrácie a zvíriť prach, čo by bolo škodlivé pre teleskopy.
Ďalším miestom, ktoré si podľa vedcov zaslúži ochranu, je stredný pás na odvrátenej strane Mesiaca, ktorý je úplne odtienený od rádiových signálov zo Zeme. A ohrozený je už teraz, pretože vesmírne agentúry plánujú vypustiť na obežnú dráhu Mesiaca satelity, ktoré by umožnili navigáciu vozidiel a vysielali ich dáta na Zemi.
Čítajte viac NASA pripúšťa zmenu cieľa misie Artemis 3, ktorým bolo pristátie ľudí na Mesiaci
Vedci plánujúci inštaláciu teleskopov dúfajú, že im IAU pomôže a že pracovná skupina príde s definíciou lokalít, ktoré potrebujú ochranu. Ďalšiu podporu si sľubujú od Výboru OSN pre mierové využitie kozmického priestoru, politologička Alanna Krolikowská z univerzity v Missouri však upozorňuje, že OSN „sa pohybuje vpred v rámcoch desaťročia“.
Odborníci dúfajú, že vidina rozvoja nerastného priemyslu na Mesiaci alebo tamojších základní nezmarí šancu na ďalší výskum. „Každý v jadre chápe, že vedu treba ochrániť. Krátkodobé záujmy by nemali mať prednosť,“ hovorí Krolikowská.