Guľatosť modrej planéty definitívne potvrdila až výprava portugalského moreplavca v španielskych službách Fernaa de Magalhaesa, ktorá ako prvá oboplávala Zem. Magalhaes (známy tiež ako Ferdinand Magellan či Fernando de Magallanes), ktorého však počas cesty zabili na Filipínach, objavil aj prieliv medzi Atlantikom a Tichým oceánom.
Výprava významným spôsobom prispela k rozšíreniu geografických vedomostí a prvýkrát bolo možné pomerne presne určiť rozmery Zeme. Prvá úspešná cesta okolo sveta sa začala 10. augusta 1519 v španielskej Seville. Cestu dokončil pred 500 rokmi, 6. septembra 1522 (opäť v Seville) Bask Juan Elcano, pričom do Sevilly sa vrátila len jedna z piatich lodí, ktoré na cestu vyplávali.
Na lodi Victoria vtedy cestu dokončilo len 18 námorníkov z pôvodných 237. Celá cesta trvala tri roky a 27 dní, pre zaujímavosť: súčasným svetovým rekordérom v najrýchlejšej plavbe loďou okolo sveta je od januára 2017 francúzsky jachtár Francis Joyon, ktorý zemeguľu oboplával v trimaráne za 40 dní, 23 hodín, 30 minút a 30 sekúnd.
Fernao de Magalhaes sa narodil asi na jar 1480 v dedine Sabrosa na severe Portugalska. V desiatich rokoch mu zomreli rodičia. Študoval v Lisabone astronómiu a geografiu, údajne ho učil aj nemecký kartograf Martin Behaim, ktorý v roku 1492 vytvoril najstarší zachovaný zemský glóbus. Na more sa Magalhaes prvýkrát dostal v 25 rokoch, keď ho poslali do Indie.
Čítajte aj Stavbe egyptských pyramíd pomohlo stratené rameno rieky Níl
O desať rokov neskôr už mal za sebou stovky míľ na mori, ale aj účasť v niekoľkých bitkách v portugalských kolóniách. V roku 1513 ho v Maroku zranili (odvtedy kríval) a keď mu kráľ Manuel po niekoľkýkrát odmietol zvýšiť penziu s tým, nech si pokojne ponúkne svoje služby inde, Magalhaes neváhal a odišiel do Španielska. Vďaka skúsenostiam a povesti vynikajúceho kapitána sa mu podarilo presvedčiť španielskeho kráľa Karola V., v ktorého službách sa snažil nájsť nový prístup k súostroviu Moluky, preslávenému vzácnym korením. Východnú cestu okolo Afriky totiž ovládali Portugalci.
Flotila tvorená piatimi starými karavelami vyplávala zo Sevilly 10. augusta 1519, Magalhaes mal 39 rokov. Pozostávala z lodí Trinidad, San Antonio, Concepción, Santiago a Victoria. Na viac ako päť týždňov však musela výprava kvôli sporom zostať v meste Sanlúcar na juhu Španielska, odkiaľ vyplávala ku Kanárskym ostrovom 20. septembra 1519. V decembri doplávala k brazílskym brehom a pokračovala na juh. Koncom marca 1520 doplávala do patagónskej zátoky San Julián a vo výprave vypukla prvá vzbura. Zo San Juliánu vyplávali v auguste 1520 oslabení o loď Santiago, ktorú v máji rozmetala búrka.
Čítajte aj Vedci zisťujú, prečo v obľúbenom novozélandskom zálive pribúda žralokov bielych
Výprava hľadala prieliv do Pacifiku, čo sa jej podarilo 21. októbra 1520 pri Myse jedenásťtisíc panien. Prieliv pomenoval kapitán Kanál všetkých svätých, ale námorníci mu dali názov Magalhaesov prieliv. Asi 600 kilometrov dlhý prieliv zdolali za 38 dní, medzitým sa však od výpravy oddelila loď San Antonio, ktorá sa vrátila do Španielska.
Zostávajúce tri lode vyplávali 28. novembra 1520 na oceán, ktorý Magalhaes pomenoval Tichým oceánom. Všetci boli presvedčení, že do cieľa cesty – k ostrovom korenia Molukám – zostáva len niekoľko dní.
„Jedli sme sucháre, vlastne už prach zmiešaný s červami a vodu žltú, až zhnitú sme pili mnoho dní, a tiež sme jedli hovädziu kožu, ktorá bola podložená pod rahnami,“ zapísal si do denníka kronikár výpravy. Až po troch mesiacoch (v marci 1521) dorazil zvyšok na kosť vychudnutých námorníkov k Ostrovom zlodejov (dnešné Mariany). Odtiaľ sa Magalhaes nevydal priamo k Molukám, ale viac na západ. Preto neskôr stál ako prvý Európan na Filipínach. Tie sa mu však stali osudnými. Na ostrove Mactan sa zaplietol do sporu miestnych vládcov a 27. apríla 1521 sa v 41 rokoch stal obeťou otrávených šípov. „Zabili naše zrkadlo, naše svetlo, útechu našu a skutočného vodcu,“ napísal kronikár.
Čítajte aj V dôsledku teplého leta sa roztopil ľad starý 7000 rokov
Po Magalhaesovej smrti zavládol vo výprave chaos, striedalo sa velenie a loď Concepción bola spálená. Ostatné dve lode doplávali na Borneo a v novembri 1521 sa dostali k Molukám, vytúženým „ostrovom korenia“. Obe lode boli naplnené korením až po okraj, rozpadajúca sa loď Trinidad sa však od výpravy oddelila. Victoria s Elcanom, ktorý bol na výprave spočiatku ako navigátor, vyrazila na spiatočnú cestu v decembri 1521, v máji 1522 preplávala okolo Mysu dobrej nádeje na juhu Afriky a 6. septembra 1522 pristála v Španielsku.
Významnou postavou výpravy sa stal taliansky dobrodruh Antonio Pigafetta, ktorý si o výprave viedol záznamy a bol jedným z 18 mužov, ktorí sa do Španielska vrátili na lodi Victoria (niektorí ďalší muži výpravy sa vrátili do Španielska cez portugalské zajatie) – vďaka tomu sa zachovala podrobná správa o priebehu cesty.
Juana Elcana po návrate povýšili do šľachtického stavu – vo svojom erbe mal glóbus s mottom „Primus circumdedisti me“ (Prvý si ma oboplával). Zomrel na skorbut v auguste 1526 vo veku asi 40 rokov. Magalhaesovu výpravu s úspechom zopakoval v rokoch 1577 – 1580 Angličan Francis Drake, podľa niektorých údajov však ako druhý oboplával svet už v roku 1528 baskický astronóm a kňaz Andrés de Urdaneta.