Podľa nej je možné zachrániť zvyšné dve tretiny ľadovcov, len ak sa podarí výrazne obmedziť emisie skleníkových plynov, napísala agentúra AFP.
Ľadovce v oblastiach na zozname svetového dedičstva (UNESCO) pokrývajú plochu približne 66 000 štvorcových kilometrov a predstavujú asi desať percent všetkých svetových ľadovcov. „Ľadovce v tretine z 50 oblastí na zozname UNESCO sú odsúdené na to, že do roku 2050 zmiznú, a to nezávisle od snáh obmedziť rast teplôt,“ píše organizácia. V ďalších dvoch tretinách oblasti je možné ľadovce ešte zachrániť, pokiaľ sa podarí obmedziť rast globálnych teplôt do 1,5 stupňa v porovnaní s predpriemyselnou érou. V prípade, že by sa tak nestalo, hrozí, že sa do roku 2100 rozpustí polovica ľadovcov v chránených oblastiach.
Čítajte aj Vráskavce denne prehltnú až desať miliónov kusov mikroplastov, vyplýva zo štúdie
Najviac ohrozené sú ľadovce v afrických parkoch a pohoriach, napríklad na Kilimandžáre. V Európe hrozí, že sa rozpustia ľadovce v Dolomitoch či Pyrenejach. V Amerike do roku 2050 zmiznú ľadovce v Yosemitskom a Yellowstonskom národnom parku alebo v národnom parku Los Alerces v Argentíne. Výrazný úbytok masy zaznamenávajú aj ľadovce v Ázii.
UNESCO tvrdí, že sa tempo topenia ľadovcov zrýchľuje od roku 2000. Podľa organizácie je to výsledok zmeny klímy, ktorú spôsobujú emisie skleníkových plynov. „Len rýchly pokles úrovne emisií oxidu uhličitého môže zachrániť ľadovce a mimoriadnu biodiverzitu, ktorá od nich závisí,“ uviedla šéfka UNESCO Audrey Azoulayová. Podľa nej je správa výzvou štátom pred klimatickou konferenciou OSN v Egypte, aby začali konať ráznejšie.
Čítajte aj Tekvice pohodené v prírode vážne ohrozujú ježkov
Podľa odhadov UNESCO ľadovce každoročne strácajú zhruba 58 miliónov ton ľadu, čo je spoločná ročná spotreba vody Francúzska a Španielska. To prispieva k rastu hladiny morí a oceánov a súčasne to má neblahé dosahy na vodné hospodárstvo. Polovica ľudstva závisí od ľadovcov ako zdrojov vody pre potrebu domácností, v poľnohospodárstve či na výrobu elektriny, uviedlo UNESCO.