„Akustické prvky, na ktoré reagovali krokodíly, budú pravdepodobne spoľahlivejšie markery úzkosti ako tie, ktoré používajú ľudia,“ uviedli vedci v štúdii.
Napriek veľmi vzdialenej evolučnej príbuznosti s primátmi krokodíly spoľahlivejšie rozlišovali stupeň úzkosti mláďat primátov ako samotní ľudia. To im umožňuje rýchlo reagovať, aby ich ulovili. Štúdia bola publikovaná v časopise Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences.
Reakciu krokodílov merali v CrocoParc v Agadire v Maroku, kde vo vonkajšom prostredí žije asi 300 nílskych krokodílov. Prehrávali im plače z výskumnej databázy, pričom každý vyjadroval inú úroveň úzkosti a detí a mláďatá šimpanzov sa rôznou naliehavosťou dožadovali pozornosti matky.
Čítajte aj Najstarší mach na svete by mohol v dôsledku klimatickej zmeny vyhynúť
Vedci v plači identifikovali 18 rôznych premenných vrátane výšky tónu, počtu a dĺžky slabík, chaotických a harmonických zvukov. Krokodíly reagovali v porovnaní s ľuďmi na iné zvukové kritériá. Viac ich priťahovali zvuky dojčiat, ktoré pôsobili chaotickejšie s „intenzívnejšou energiou vo vysokých frekvenciách spektra“.
Experimenty naznačili, že krokodíly nerozlišovali zvuky od šimpanzov alebo človeka. Skôr venujú pozornosť vlastnostiam zvuku, ktoré naznačujú úzkosť.
„Ľudia priraďujú úroveň úzkosti primárne z tónu plaču. Čím vyššia je jeho výška, tým viac posudzujú plač ako vyjadrenie veľkého utrpenia,“ vysvetlili vedci.
Plazy zle vnímajú vysoké frekvencie a to môže vysvetľovať, prečo plač mláďat vyvoláva ich silnejšie a rýchlejšie predátorské reakcie. Výskumníci uviedli, že sa zdajú byť obzvlášť dobre prispôsobené na odhadovanie stupňa úzkosti bez ohľadu na druh.
Čítajte aj Znečistenie ovzdušia môže prispievať k antibiotickej rezistencii, tvrdí štúdia