Štvorhranky majú na rozdiel od ľudí namiesto mozgu len zhluky neurónov, ktoré sú spájané s ich zmyslovým orgánom, takzvaným rhopaliom. Ten spracováva vizuálne podnety. Vedci, ktorí študovali drobný druh štvorhranky žijúcej v Karibskom mori, zistili, že tieto živočíchy sú schopné sa poučiť z predchádzajúcich skúseností v procese zvanom asociatívne učenie, podobne ako keď psy ruského lekára Ivana Petroviča Pavlova začali slintať pri zvuku zvončeka.
Tieto schopnosti sa doteraz podarilo jednoznačne preukázať len u zložitejších organizmov, ako sú mäkkýše či stavovce.
Výsledky štúdie zverejnenej v odbornom časopise Current Biology ale neboli príliš prekvapujúce, uviedli odborníci, pretože schopnosť učiť sa je kľúčová pre prežitie. Keďže ale medúzy patria k jedným z najskorších vývojových vetiev, ich zistenia naznačujú, že asociatívne učenie je neoddeliteľnou súčasťou nervových buniek.
Čítajte viac Vedci našli najstarší druh plávajúcej medúzy. Fosília je stará 505 miliónov rokov
„Na učenie nepotrebujete mať vyvinutý mozog,“ uviedol člen výskumného tímu Ján Bielecki z univerzity v nemeckom Kiele. Spolu s kolegami z dánskych univerzít Bielecki študoval správanie štvorhraniek trojitých v nádrži s rôznymi vzormi.
Dvanásť medúz umiestnili do nádrže so sivobielymi pruhmi, sedem do čiernobielej pruhovanej nádrže a osem do nádrže s čisto šedými stenami. Zistili potom, že medúzy umiestnené v nádržiach s čiernobielymi pruhmi, ktoré im zrejme pripomínali korene mangrovníkov v ich prirodzenom prostredí, nikdy nenarazili do stien – na rozdiel od svojich kolegýň, najmä tých v nádrži bez vzorov.
Po zhruba ôsmich minútach sa ale do stien naučili nenarážať aj štvorhranky v nádrži so šedobielymi pruhmi, pričom živočíchy zväčšili svoju vzdialenosť od stien o približne 50 percent.
Čítajte viac Vedci objavili záhadný zlatistý objekt na dne oceánu pri pobreží Aljašky
V jednej sérii experimentov vedci štvorhranky rozrezali, aby izolovali rhopalia a súvisiace neuróny. Keď tím týmto štruktúram ukázal pohybujúce sa šedé pruhy, nezaznamenal žiadnu odozvu. V prípade, že ale spojil pruhy s elektrickým impulzom napodobňujúcim zrážku, systém následne na samotný vzor reagoval vyslaním signálu na plávanie – podobne, ako keby sa prekážke chcel vyhnúť.
Tieto zistenia ukazujú, že centrum učenia sa u týchto pŕhlivcov nachádza v rhopaliu, uvádzajú vedci. „Podporuje tiež domnienku, že učiť sa môže len veľmi málo buniek, možno dokonca len jedna,“ dodal Bielecki.