Štvorhranky majú na rozdiel od ľudí namiesto mozgu len zhluky neurónov, ktoré sú spájané s ich zmyslovým orgánom, takzvaným rhopaliom. Ten spracováva vizuálne podnety. Vedci, ktorí študovali drobný druh štvorhranky žijúcej v Karibskom mori, zistili, že tieto živočíchy sú schopné sa poučiť z predchádzajúcich skúseností v procese zvanom asociatívne učenie, podobne ako keď psy ruského lekára Ivana Petroviča Pavlova začali slintať pri zvuku zvončeka.
Tieto schopnosti sa doteraz podarilo jednoznačne preukázať len u zložitejších organizmov, ako sú mäkkýše či stavovce.
Výsledky štúdie zverejnenej v odbornom časopise Current Biology ale neboli príliš prekvapujúce, uviedli odborníci, pretože schopnosť učiť sa je kľúčová pre prežitie. Keďže ale medúzy patria k jedným z najskorších vývojových vetiev, ich zistenia naznačujú, že asociatívne učenie je neoddeliteľnou súčasťou nervových buniek.

„Na učenie nepotrebujete mať vyvinutý mozog,“ uviedol člen výskumného tímu Ján Bielecki z univerzity v nemeckom Kiele. Spolu s kolegami z dánskych univerzít Bielecki študoval správanie štvorhraniek trojitých v nádrži s rôznymi vzormi.
Dvanásť medúz umiestnili do nádrže so sivobielymi pruhmi, sedem do čiernobielej pruhovanej nádrže a osem do nádrže s čisto šedými stenami. Zistili potom, že medúzy umiestnené v nádržiach s čiernobielymi pruhmi, ktoré im zrejme pripomínali korene mangrovníkov v ich prirodzenom prostredí, nikdy nenarazili do stien – na rozdiel od svojich kolegýň, najmä tých v nádrži bez vzorov.
Po zhruba ôsmich minútach sa ale do stien naučili nenarážať aj štvorhranky v nádrži so šedobielymi pruhmi, pričom živočíchy zväčšili svoju vzdialenosť od stien o približne 50 percent.

V jednej sérii experimentov vedci štvorhranky rozrezali, aby izolovali rhopalia a súvisiace neuróny. Keď tím týmto štruktúram ukázal pohybujúce sa šedé pruhy, nezaznamenal žiadnu odozvu. V prípade, že ale spojil pruhy s elektrickým impulzom napodobňujúcim zrážku, systém následne na samotný vzor reagoval vyslaním signálu na plávanie – podobne, ako keby sa prekážke chcel vyhnúť.
Tieto zistenia ukazujú, že centrum učenia sa u týchto pŕhlivcov nachádza v rhopaliu, uvádzajú vedci. „Podporuje tiež domnienku, že učiť sa môže len veľmi málo buniek, možno dokonca len jedna,“ dodal Bielecki.