Remek, ktorý sa stal 87. človekom vo vesmíre, počas takmer osemdňového pobytu vykonal množstvo experimentov pripravených československými vedcami.
Remekov let bol bezpochyby úspechom československého výskumu. Napriek tomu sa nad ním vznášalo množstvo dohadov. Jedným z nich bolo napríklad to, prečo vlastne Remek dostal prednosť pred druhým mužom, ktorý sa na let pripravoval, Oldřichom Pelčákom. Kolovalo o tom veľa fám a dohadov. Napríklad tá, že Vladimír Remek letel preto, že jeho otec bol Slovák, matka Češka, takže bol vlastne autentický Čechoslovák.
Čítajte aj Obloha ponúka opäť vesmírne divadlo: Venuša a Jupiter sa zdanlivo dotýkajú
Let československého občana do kozmu bol tiež chápaný ako manifestácia československo-sovietskeho priateľstva. Skutočnosťou však je, že Československo sa v tom čase veľmi významne podieľalo na programe výskumu vesmíru Interkozmos. Približne na rovnakej úrovni boli aj NDR a Poľsko. Ako ale v jednom rozhovore spomínal Oldřich Pelčák, prednosť nakoniec dostalo Československo.
„Pretože to by bol pekný bordel, keby predtým leteli Nemci, ktorí prehrali vojnu!“ povedal k tomu pred rokmi časopisu Týždeň.
História Remekovej cesty do vesmíru sa začala písať v roku 1976, keď vojenskí lekári povolali na lekárske prehliadky osemdesiat pilotov. Sitom prehliadok prešli štyria, medzi nimi bol okrem Remka a Pelčáka aj neskorší šéf českého letectva Ladislav Klíma a Michal Vondroušek. Po mnohomesačnom tvrdom výcviku dvoch posádok (Remek s Gubarevom, Pelčák s Nikolajom Rukavišnikovom) nakoniec len niekoľko dní pred štartom Praha rozhodla, že poletí Remek.
Čítajte aj Zmeny v slnečnom žiarení by mohli pomôcť s klímou, tvrdí OSN
Kozmická loď s Remekom na palube mala pôvodne odštartovať v pre komunistov symbolický deň 25. februára, teda výročie takzvaného Víťazného februára, kvôli technickým problémom sa však od kozmodrómu v kazašskej stepi odlepila 2. marca 1978. Po štarte potom zamierila ktorom kozmonauti strávili takmer osem dní vyplnených prác, ale aj televíznym prenosom.
Na Zem sa prvá medzinárodná vesmírna posádka vrátila 10. marca 1978. Remek bol 87. človekom v kozme, pred ním sa tam pozrelo 43 sovietskych kozmonautov a 43 amerických astronautov. Vo vesmíre bol sedem dní, 22 hodín a 18 minút.
Vladimír Remek sa narodil 26. septembra 1948 v Českých Budějoviciach v rodine generála letectva. V roku 1970 absolvoval letecké učilište v Košiciach, pôsobil ako stíhač vo Zvolene. V rokoch 1972 až 1976 študoval na sovietskej vojenskej leteckej akadémii J. A. Gagarina v Monine pri Moskve. Od roku 1967 do roku 1990 bol členom KSČ, angažoval sa vo Zväze československo-sovietskeho priateľstva.
Čítajte aj Slovenskí vedci vyvinuli elektrickú alternatívu Samoroba
S armádou sa rozlúčil v hodnosti plukovníka v roku 1995, keď po nezhodách odišiel z vedúcej funkcie v Múzeu letectva a kozmonautiky v Prahe-Kbeliach. V roku 2013 ho prezident Miloš Zeman presadil za veľvyslanca v Rusku, poverovacie listiny odovzdal v januári 2014, čím sa oficiálne ujal funkcie. Vo funkcii skončil v januári 2018 a odišiel do dôchodku.