Paradox lámajúcich sa jašteričných chvostíkov má riešenie

Keď majú na výber medzi životom a končatinou, zvieratá často dobrovoľne obetujú končatinu. Táto schopnosť odvrhnúť okrajové časti tela je známa ako autotómia.

17.03.2022 06:00
jašterica Foto:
debata

Zahnané do kúta odhadzujú pavúky nohy, kraby a jeden druh malého hlodavca sa zbaví kúskov kože. Niektoré morské ulitníky môžu dokonca doslova stratiť hlavu, aby sa zbavili tela napadnutého parazitmi, píše denník The New York Times.

Autotómiu si ale najčastejšie spájame s jašteričkami. Aby sa vyhli predátorom, nechajú im často trasúci sa chvost. Takéto správanie predátora zmätie a plaz má vďaka tomu čas na útek. Hoci takáto strata prináša určité nevýhody – chvostík sa hodí okrem iného na manévrovanie, uchovávanie tuku a pri hľadaní partnera, prísť oň je stále lepšie ako poslúžiť ako desiata. Navyše niektorým jaštericiam chvost po odhodení dorastie.

Labut velka Čítajte aj Labute budú menej hynúť po zásahu elektrinou. Pomôžu im bezpečnostné prvky

Vedci toto záchranné správanie podrobne študovali, ale vŕtali im v hlave štruktúry, vďaka ktorým proces funguje. Keď jašterica dokáže v okamihu prísť o chvost, čo ho vo chvíľach mimo ohrozenia života drží na mieste?

Biomechanik Yong-Ak Song z Newyorskej univerzity v Abú Zabí to označil za „chvostový paradox“. Musí byť zároveň priľnavý a oddeliteľný. „Musí chvost rýchlo oddeliť, aby prežila,“ hovorí Song o jašteričke. „Ale zároveň oň nesmie prísť príliš ľahko,“ dodáva.

Song sa spoločne s kolegami nedávno rozhodol, že paradox vyrieši výskumom čerstvo stratených chvostíkov. O pokusné subjekty nebola núdza – areál univerzity v hlavnom meste Spojených arabských emirátov sa podľa Songa gekonmi hemží. Pomocou drobných slučiek pripevnených na rybárskych udiciach sa im podarilo pochytať niekoľko jašteričiek patriacich k trom druhom – dvom typom gekónov a jedného druhu púštnej pajašteričky.

India, slon Čítajte aj Paliarnik v JAR získava rastlinné prísady do ginu zo slonieho trusu

V laboratóriu potom výskumníci drobné plazy ťahali za chvost, čím ich prinútili k autotómii. Výsledok natočili na vysokorýchlostnú kameru (a jašterice následne vrátili tam, kde ich našli). Ulomené a ešte sa trasúce chvostíky potom študovali pod elektrónovým mikroskopom. V mikroskopickom meradle si všimli, že každý kus tkaniva, kde sa chvost odlomil, lemujú stĺpiky v tvare húb. Pri ešte väčšom priblížení zistili, že klobúk každej „huby“ je posiaty malými pórmi. Tím prekvapilo, že sa mikrostĺpiky v každej časti chvosta podľa všetkého dotýkajú len ľahko, namiesto toho, aby sa prepletali.

Následný počítačový model zlomov v chvoste ukázal, že tieto hubám podobné štruktúry dokážu uvoľniť nahromadenú energiu. Jedným z dôvodov je, že sú naplnené drobnými medzierkami. Tieto prázdne miesta vstrebú energiu zo zatiahnutia a udržia chvost v celku.

japonsky kamen Seshyo-seki Čítajte aj Japonský "Kameň smrti" sa rozlomil. Oživil staré povery

Mikroštruktúry teda síce dokážu vydržať ťahanie, ale sú náchylné na odštiepenie aj pri jemnom zakrútení. Vedci určili, že chvostík sa sedemnásťkrát pravdepodobnejšie odlomí pri krútení ako pri ťahaní. Keď si pustili spomalený záznam, zistili, že jašterice chvost ohnú, aby ho odhodili.

Výskumníci veria, že pochopenie procesu odvrhnutia končatín je možné využiť pri výrobe protéz a obväzov alebo transplantácii kože, alebo môže pomôcť robotom odhodiť poškodené časti.

debata chyba
Viac na túto tému: #Zvieratá #vedci #výskum #jašterica #autotómia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy