„Nepochybne môžeme potvrdiť, že je naše vybavenie na Mesiaci,“ uviedol krátko po plánovanom čase pristátia modulu šéf misie IM-1 Tim Crain. „Odyseus má nový domov,“ dodal v živom vysielaní z riadiaceho strediska v Houstone.
Šesťnohý robotický pristávací modul, ktorý okrem iného nesie vedecký náklad amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), pristál podľa Intuitive Machines o 0.23 SEČ, pričom prvé – hoci slabé – spojenie sa podarilo nadviazať zhruba po 15 minútach, počas ktorých v riadiacom stredisku vládlo napäté ticho, prerušované len občasnými pokynmi či aktualizáciami.
„Po vyriešení problémov s komunikáciou operátori potvrdili, že Odysseus je v vzpriamenej polohe a začal posielať dáta. Teraz pracujeme na odoslaní prvých obrázkov z lunárneho povrchu,“ uviedla firma Intuitive Machines. Agentúra AP podotýka, že spoločnosť zatiaľ neposkytla podrobnosti o stave modulu, o priebehu pristátia ani o tom, či kozmická loď dosiahla zamýšľaný cieľ – miesto asi 300 kilometrov od južného pólu Mesiaca v oblasti krátera Malapert A.
Modul vyslali na Mesiac minulý týždeň. Stroj, ktorý je vysoký 4,3 metra, je poháňaný solárnou energiou a mal by fungovať týždeň, než sa začne dlhá lunárna noc.
Misia modulu Odysseus sa nazýva IM-1. Nova-C je trieda lunárnych pristávacích modulov navrhnutých na dopravu malého užitočného nákladu na povrch Mesiaca. Ide o súčasť programu NASA s názvom Komerčné lunárne nákladné služby (CLPS). Samotný CLPS je súčasťou programu NASA s označením Artemis. Jedným z dlhodobých cieľov programu Artemis je zriadenie stálej základne s posádkou na Mesiaci.
Na Mesiac odletelo aj umenie
Okrem vedeckého vybavenia na module Odysseus k Mesiacu odletela priesvitná debnička s vyskladanými 125 guľami striebornej farby, každá s priemerom jedného palca (2,54 centimetra). Na každej guli je vyryté meno niektorej z veľkých osobností histórie ľudstva od antiky až po súčasnosť, je tam napríklad spisovateľ a novinár Gabriel García Márquez, umelec a vynálezca Leonardo da Vinci, filozof Aristoteles alebo výtvarník Andy Warhol a spisovateľka Virginia Woolfová.
Ide o umelecké dielo Američana Jeffa Koonsa nazvané Moon Phases (Fáza Mesiaca). Svojou farebnosťou útvary predstavujú 62 fáz Mesiaca od novu cez spln až po ďalší nov tak, ako sú viditeľné z povrchu Zeme.
IM-1 sa stala prvou súkromnou misiou, ktorá na prirodzenej zemskej družici pristála. O toto prvenstvo sa vlani pokúsila japonská firma ispace s modulom Hakuto-R. Ten dosiahol obežnú dráhu Mesiaca, mäkko dosadnúť na mesačný povrch sa mu však nepodarilo. Domáceho konkurenta mala spoločnosť Intuitive Machines v americkej firme Astrobotic Technology, ktorá v januári k Mesiacu vyslala lunárny modul Peregrine. Niekoľko hodín po štarte ale spoločnosť informovala o kritickom úniku paliva, kvôli ktorému musela od pristátia na Mesiaci upustiť. Peregrine, ktorý mal na lunárny povrch dosadnúť dnes, sa nakoniec vrátil k Zemi a zhorel v jej atmosfére.
Spoločnosť Astrobotic Technology bola medzi prvými, kto Intuitive Machines dnes zablahoželal. „Neuveriteľný úspech. Nemôžeme sa dočkať, kým sa k vám v blízkej budúcnosti pripojíme na povrchu Mesiaca,“ uviedla firma na sociálnej sieti X.
Čítajte viac Z Floridy k Mesiacu zamieril modul Odysseus, pokúsi sa o prvé súkromné pristátie
Svoje kozmické plavidlá na Mesiac dostali okrem Spojených štátov zatiaľ iba štyri krajiny – Sovietsky zväz, Čína, India a nedávno, tento rok v januári, aj Japonsko. Všetky súkromné pokusy o hladké pristátie na mesačnom povrchu doteraz zlyhali.
Spojené štáty sú jediné, ktoré na Mesiac vyslali človeka. Naposledy prirodzené zemské družice dosiahli v roku 1972, keď sa po povrchu prešli astronauti NASA v rámci misie Apollo 17.
Ľudí dostali na Mesiac zatiaľ len Američania, sondy aj ZSSR, Čína, India a Japonsko
Prvým ľudským výtvorom, ktorý dosiahol povrch Mesiaca, sa stala v septembri 1959 sovietska sonda Luna 2. Tá na Mesiac dopadla. Za prvé zariadenie vyrobené človekom, ktoré na Mesiaci mäkko pristálo, je potom považovaná sonda Luna 9 z roku 1966. O tri roky neskôr sa Američan Neil Armstrong ako prvý človek prechádzal po Mesiaci. Do decembra 1972 nasledovalo Armstronga 11 ďalších Američanov.
Čítajte viac Ako budú vyzerať nové ľudské stopy na Mesiaci?
Po takmer 40-ročnej pauze sa Mesiac v novom tisícročí opäť dostal do popredia záujmov svetových mocností. Prvýkrát od roku 1976 na mesačnom povrchu pristála v decembri 2013 čínska sonda Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozítkom Nefritový králik a zatiaľ poslednou sondou, ktorá na Mesiaci úspešne pristála, bol tento rok v januári modul SLIM japonskej vesmírnej agentúry JAXA. Ďalšie lety sa už pripravujú.
Prehľad „mäkkých“ pristátí pozemských sond bez ľudskej posádky na Mesiaci:
- 3. februára 1966, Luna 9 (ZSSR) – Historicky prvé mäkké pristátie na Mesiaci. Skoro stokilový modul pristál v oblasti zvanej Oceán búrok. Urobil a odvysielal sériu fotografií, vôbec prvých obrázkov, ktoré ľudstvo obstaralo na inom vesmírnom telese. Pristátie preukázalo, že povrch Mesiaca je v zásade pevný a nie je tvorený hlbokou vrstvou prachu, ako sa obávala časť vedcov.
- 2. júna 1966, Surveyor 1 (USA) – Prvý úspešný pokus Američanov o mäkké pristátie na Mesiaci. Z Oceánu búrky odoslal Surveyor 1 vyše 11 000 obrázkov a zdokumentoval niektoré mechanické vlastnosti povrchu.
- 24. decembra 1966, Luna 13 (ZSSR) – Modul obstaral päť panoramatických fotiek a skúmal fyzikálne vlastnosti povrchu.
- 20. apríla 1967, Surveyor 3 (USA) – Aparát mal preveriť, či povrch Mesiaca unesie pristávací modul s ľudskou posádkou. Vedci vďaka nemu zistili, že pôda má konzistenciu približne zodpovedajúcu mokrému piesku na Zemi.
Čítajte viac Dobývanie Mesiaca môže navždy zničiť niektoré jeho oblasti. Vedci ich chcú ochrániť
- 11. septembra 1967, Surveyor 5 (USA) – Sonda vykonala prvý chemický rozbor mesačnej pôdy a otestovala správanie povrchu pri zážihu raketového motora.
- 10. novembra 1967, Surveyor 6 (USA) – Vykonal rovnaké experimenty ako Surveyor 5, ale na inom mieste. Bol prvým telesom, ktoré z mesačného povrchu odštartovalo (popoletel zhruba o 2,5 metra).
- 10. januára 1968, Surveyor 7 (USA) – Na rozdiel od svojich predchodcov nepristál na mesačnej pláni, ale v hornatom teréne pri kráteri Tycho. Kamery stroja zachytili laserové lúče vysielané zo Zeme, čím potvrdili možnosť merania vzdialenosti medzi oboma telesami pomocou tejto techniky.
- 20. septembra 1970, Luna 16 (ZSSR) – Prvá automatická sonda, ktorá dokázala odobrať a na Zem dopraviť vzorky mesačného povrchu.
- 17. novembra 1970, Luna 17 (ZSSR) – Na Mesiac dopravila diaľkovo ovládané vozítko Lunochod 1. Počas 322 pozemských dní najazdilo 10,5 kilometra, vykonalo niekoľko experimentov a na Zem odoslalo tisíce obrázkov.
- 21. februára 1972, Luna 20 (ZSSR) – Druhý úspešný pokus Rusov o robotický odber vzoriek mesačných hornín a ich dopravu na Zem.
- 8. januára 1973, Luna 21 (ZSSR) – Ruská sonda dopravila na Mesiac druhý Lunochod. Počas štyroch mesiacov urazil 37 kilometrov, odoslal veľké množstvo fotografií a vykonal vyše 700 testov mesačnej pôdy.
- 18. augusta 1976, Luna 24 (ZSSR) – Posledná sovietska sonda na Mesiaci. Na Zem odoslala vzorky získané z dvojmetrovej hĺbky.
- 14. decembra 2013, Čchang-e 3 (Čína) – Čínska sonda na Mesiac dopravila vozítko Nefritový králik vybavené okrem iného sadou fotografických prístrojov a dvoma mechanickými ramenami. Čína sa tým stala treťou krajinou sveta, ktorá úspešne dopravila svoju sondu na Mesiac.
Čítajte viac Na Mesiaci pristál prvý čínsky modul
- 3. januára 2019, Čchang-e 4 (Čína) – Čínska sonda úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Stalo sa to prvýkrát v histórii letov do vesmíru.
- 1. decembra 2020, Čchang-e 5 (Čína) – Na Mesiaci úspešne pristála čínska sonda Čchang-e 5. Sonda, ktorá sa po 15 dňoch vrátila na Zem, dopravila prvýkrát od roku 1976 vzorky horniny z mesačného povrchu. Vzorky horniny s hmotnosťou 1,73 kilogramu pochádzajú z oblasti Oceanus Procellarum (Oceán búrkou), ležiacej na privrátenej strane Mesiaca. Čína sa tak stala po USA a bývalom Sovietskom zväze treťou krajinou, ktorá z Mesiaca odobrala vzorky horniny a vrátila sa s nimi na Zem.
- 23. augusta 2023, Čandraján-3 (India) – Na mesačný povrch dosadol pristávací modul Vikrám indickej sondy Čandrájan-3. India sa tak stala iba štvrtou krajinou sveta, ktorá úspešne dopravila svoje zariadenie na Mesiac, a prvou, ktorej sa podarilo pristáť v blízkosti jeho južného pólu. Po pristátí z modulu vyšlo šesťkolesové robotické vozítko s hmotnosťou 26 kilogramov nazvané Pragján (múdrosť) poháňané solárnou energiou a takmer dva týždne sa potom pohybovalo po mesačnom povrchu a vykonávalo vedecké experimenty. Rover napríklad potvrdil prítomnosť síry a niekoľkých ďalších chemických prvkov v blízkosti lunárneho južného pólu.
Čítajte viac Indická lunárna sonda ako prvá v histórii pristála na južnom póle Mesiaca
- 19. januára 2024, SLIM (Japonsko) – Japonský modul SLIM pristál v kráteri Shioli, ktorý leží v mesačnom mori Mare Nectaris na privrátenej strane Mesiaca. Japonsko sa tak stalo piatym štátom sveta, ktorý dokázal dopraviť svoje zariadenie na prirodzenú obežnicu Zeme. Cieľ pristáť s modulom v okruhu do 100 metrov od vytýčeného miesta bol s rezervou naplnený, modul totiž pristál zhruba 55 metrov od stanoveného miesta. Modul niekoľko dní po pristátí nefungoval, lebo sa prevrátil a slnečné lúče naň dopadali pod zlým uhlom, potom sa prebudil k životu a začal skúmať olivíny a ďalšie nerasty s cieľom zistiť viac o pôvode a vývoji Mesiaca.
Čítajte viac Japonský modul SLIM pristál na Mesiaci len 55 metrov od plánovaného miesta