Rok 2023 vo vede: Čo nové objavili vedci, astronómovia či archeológovia?

Aj rok 2023 priniesol mnohé objavy a prínosy vo svete vedy a techniky. Pozrite si výberovú chronológiu udalostí.

31.12.2023 18:00
veda 2023 Foto: ,
debata (3)

JANUÁR:

5. - Americká vláda schválila použitie prvej vakcíny pre včely na svete, informoval denník The Guardian. Išlo o nový spôsob boja proti chorobám, ktoré hubia celé včelie kolónie potrebné na opeľovanie rastlín.

10. – Botanici ukončili projekt o slovenských rastlinných spoločenstvách. Zavŕšilo sa tým takmer 30-ročné úsilie vedeckého kolektívu z Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý mapoval vegetáciu na Slovensku.

11. - Vesmírny teleskop Jamesa Webba objavil svoju prvú exoplanétu, teda planétu, ktorá obieha okolo inej hviezdy ako Slnko. Európska kozmická agentúra (ESA) tiež zverejnila novú snímku hviezdokopy NGC 346, jednej z najdynamickejších oblastí zrodu hviezd v blízkych galaxiách.

webb Čítajte viac Webbov teleskop objavil svoju prvú exoplanétu a zachytil dynamickú hviezdokopu

17. - Archeológovia v Nórsku našli runový kameň, o ktorom tvrdia, že je najstarší na svete. Podľa nich môžu byť nápisy na kameni až 2 000 rokov staré, informovala agentúra AP.

FEBRUÁR:

3. - Astronómovia objavili 12 nových mesiacov okolo Jupitera. Má ich tak dohromady 95. V máji ale bolo objavených ďalších 62 mesiacov Saturnu, celkom ich má 145, čo je viac ako ktorákoľvek iná planéta slnečnej sústavy.

21. – Vedci z Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA) odporučili ukončiť používanie klietok na chov brojlerov a nosníc v snahe zlepšiť životné podmienky zvierat.

23. - Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) objavil veľké vzdialené galaxie, ktoré podľa vedeckých predpokladov nemali existovať, pretože pochádzajú z ranej fázy vývoja vesmíru. Informuje o tom vedecký server Space.com.

MAREC:

7. – U morských vtákov bolo zistené nové ochorenie spôsobené výlučne plastmi. Vedci ochorenie nazvali plastóza, spôsobuje fibrózu (zjazvenie) tráviaceho traktu.

21. - Americká internetová spoločnosť Google sprístupnila verejnosti konverzačného robota Bard. Konkurovať bude službe ChatGPT vytvorenej spoločnosťou OpenAI, ktorú podporuje Microsoft.

počítač, ruky, bankovníctvo, hacker, klávesnica, písať Čítajte viac Umelá inteligencia od Google pomôže programátorom s písaním kódu

27. – Merkúr, Jupiter, Venuša, Urán, Mars a Mesiac sa na večernej oblohe zoradili do jednej línie, niektoré z vesmírnych telies boli viditeľné aj voľným okom.

29. – Slovenský minisatelit GRBAlpha zaznamenal po dvoch rokoch na obežnej dráhe výrazný úspech. Družica dokázala zamerať jasnosť záblesku gama žiarenia z vlaňajšieho októbra aj v momentoch, keď veľké družice zlyhali.

APRÍL:

14. - Sonda JUICE Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorá bude skúmať tri mesiace Jupitera, odštartovala z kozmodrómu v Kourou v juhoamerickej Francúzskej Guyane. K Jupiteru má doraziť v júli 2031.

raketa vesmírna ariane Kourou Čítajte viac K mesiacom Jupitera vyštartovala európska sonda Juice

18. - Kostra dinosaura Tyrannosaurus rex sa v dražbe vo Švajčiarsku predala za celkovú sumu 5,5 milióna frankov (5,63 milióna eur), informovala aukčná sieň Koller. Išlo o prvú dražbu kostry prehistorického mäsožravého živočícha v Európe, predchádzajúce sa konali v Spojených štátoch.

20. - Obrí dopravný systém Starship od spoločnosti SpaceX odštartoval k svojmu prvému testovaciemu letu bez posádky, krátko nato však vo vzduchu explodoval po tom, čo sa mala oddeliť nosná raketa. SpaceX na twitteri uviedol, že systém stretlo „rýchle neplánované rozloženie“.

25. - Pokus o prvé komerčné pristátie na Mesiaci zlyhal. Japonská spoločnosť ispace stratila s modulom Hakuto-R kontakt v predpokladanej dobe dosadnutia na mesačný povrch. Hakuto-R krúžil na obežnej dráhe okolo Mesiaca od marca a 2,3 metra vysoký modul mal pristáť v kráteri Atlas.

MÁJ:

1. – Spev spevákov a speváčok sa v priebehu rokov stíšil. Vyplynulo to z analýzy nemeckých výskumníkov, ktorí skúmali stovky nahrávok populárnych piesní od roku 1946 do roku 2020.

2. – Voda na Marse môže byť rozšírenejšia a mať mladší pôvod, ako sa pôvodne predpokladalo. Vyplynulo to z výsledkov pozorovania tamojších piesočných dún čínskym vedeckým vozidlom Ču-žung.

čína, mars Čítajte viac Čínske vozidlo Ču-žung našlo na Marse známky prítomnosti vody

4. - Ľudstvo sa podľa odborníkov blíži k okamihu, kedy bude možné liečiť Alzheimerovu chorobu. Počas jedného roka farmaceutické firmy predstavili dva lieky na toto neurodegeneratívne ochorenie. Americká firma Eli Lilly informovala, že prípravok donanemab spomaľuje postup choroby o tretinu, napísala na svojich internetových stránkach britská BBC.

5. - Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že pandémia covidu-19 už nie je zdravotným stavom núdze s medzinárodným dosahom, ktorý WHO vyhlásila 30. januára 2020. Podľa odhadov šéfa WHO choroba covid-19 doteraz zabila vo svete najmenej 20 miliónov ľudí, oficiálna štatistika organizácie uvádzala zhruba trikrát nižší počet, podľa údajov serveru Ourworldindata.org (OWID) bolo zaznamenaných viac ako 6,9 milióna úmrtí súvisiacich s koronavírusom SARS-CoV-2.

čína, covid Čítajte viac WHO odvolala globálny stav núdze pre COVID-19

10. - V Británii sa narodili prvé deti vytvorené experimentálnou technikou kombinujúcou genetickú informáciu troch darcov, ktorá má zabrániť tomu, aby zdedili vzácne genetické choroby. Podľa agentúry AP to potvrdil britský úrad pre ľudskú fertilizáciu a embryológiu (HFEA), podľa ktorého ide o menej ako päť detí.

10. - Vedci predstavili prvý ľudský „pangenóm“, teda doposiaľ najúplnejší súbor ľudských genómov, sekvenovaných od 47 ľudí rôzneho etnického pôvodu, ktorý lepšie odráža svetovú populáciu. Dúfajú, že pomôže vysvetliť príčinu mnohých chorôb a výrazne rozšíri možnosti personalizovanej medicíny, uviedla agentúra AFP.

17. – Čínski a austrálski vedci oznámili, že našli protijed na toxín najjedovatejšej huby na svete, muchotrávky zelenej, ktorá celosvetovo spôsobuje približne 90 percent úmrtí po otrave hubami. Mohla by ním byť indocyanínová zeleň používaná v lekárskom zobrazovaní krvných ciev.

18. – Saturn znovu získal prvenstvo v počte zaznamenaných mesiacov v slnečnej sústave. Astronómovia potvrdili objav 62 nových mesiacov tejto planéty, čím sa ich oficiálny počet zvýšil na 145.

24. – Ochrnutý Holanďan Gert-Jan Oskam opäť začal chodiť vďaka mozgovým implantátom, ktoré mu voperovali lekári vo Švajčiarsku.

31. - Severná Kórea sa pokúsila vyslať do vesmíru špionážnu vojenskú družicu, uviedla podľa agentúry Reuters tamojšie štátne médiá. Prvý pokus za posledných sedem rokov ale skončil neúspechom, keď sa pokazil druhý stupeň rakety nesúci satelit a systém sa zrútil do Žltého mora.

JÚN:

1. – Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zorganizoval prvé verejné stretnutie na tému neidentifikovaných lietajúcich objektov (UFO). Vo vedeckej terminológii sa pre ne vžilo pomenovanie „neidentifikované anomálne javy“ (UAP).

3. – Slovenskí vedci prišli s novou metódou na skoré odhalenie rakoviny prostaty založenou na metóde sledovania tzv. glykánov na povrchu bielkovín. Vyšetrenie prináša rýchle výsledky a znižuje počet falošne pozitívnych výsledkov.

5. - Americká technologická spoločnosť Apple predstavila súpravu pre rozšírenú virtuálnu realitu Apple Vision Pro

6. – Najstaršie pohrebisko na svete sa podarilo objaviť v jaskynnom systéme v oblasti známej ako Kolíska ľudstva, ležiacej neďaleko Johannesburgu v Juhoafrickej republike. Vedci objavili ostatky niekoľkých príslušníkov druhu Homo naledi, jedného z „bratrancov“ moderného Homo sapiens.

homo naledi, fosílie, kosti Čítajte viac Paleontológovia objavili v Kolíske ľudstva najstaršie pohrebisko na svete

7. – V zoologickej záhrade v Kostarike zaznamenali prvý prípad, keď samica krokodíla bez oplodnenia spermiou samca zniesla vajíčko so zárodkom. Tento jav známy ako partenogenéza už vedci pozorovali aj u iných druhov plazov, vtákov a rýb.

9. - Planéta sa v dôsledku ľudskej činnosti otepľuje o viac ako 0,2 stupňa Celzia za jedno desaťročie a emisie skleníkových plynov dosahujú bezprecedentnú úroveň. Napísala to agentúra AFP s odkazom na rozsiahlu medzinárodnú štúdiu zverejnenú v odbornom časopise Earth System Science Data (ESSD).

17. - Paleontológovia na juhoanglickom ostrove Wight našli doteraz neznámy druh obrneného dinosaura. Pradávny živočích bol bylinožravec a patril k rozsiahlej skupine ankylosauria, ktorej zástupca často tiež pokrýval kostený pancier.

JÚL:

1. - Z mysu Canaveral na Floride odštartovala kozmická loď Euclid Európskej kozmickej agentúry (ESA), ktorá mala pomocou výkonného teleskopu a ďalších zariadení zmapovať temnú hmotu a temnú energiu v takzvanom druhom Langrangeovom bode (L2) vo vzdialenosti asi 1,5 milióna kilometrov od Zeme.

4. – Americkým vedcom sa podarilo objaviť spôsob výroby elektriny z vlhkého vzduchu.

11. - Vedci objavili veľmi zaujímavú exoplanétu, teda planétu, ktorá obieha okolo inej hviezdy ako Slnko. Popisujú ju ako horúci svet, ktorý je o niečo väčší ako Neptún a ktorý obieha okolo hviezdy podobnej Slnku každých 19 hodín. Zdá sa, že exoplanéta je zahalená do kovových mrakov z titánu a kremičitanov, ktoré odrážajú väčšinu dopadajúceho svetla späť do vesmíru.

26. – Výskumné inštitúcie zo siedmich európskych krajín podpísali zakladaciu listinu pre výstavbu Európskeho slnečného ďalekohľadu (EST), ktorý sa stane najväčším optickým zariadením na výskum Slnka v Európe. Medzi zakladajúcimi členmi je aj Slovensko, zastupuje ho SAV.

európsky slnečný ďalekohľad Čítajte viac Pri príprave špičkového Európskeho slnečného ďalekohľadu bude aj Slovensko

AUGUST:

4. - Priemerná denná teplota na hladine svetových oceánov pokorila rekord z roku 2016. Odborníci namerali 20,96 stupňa Celzia, o stotinu viac ako pred siedmimi rokmi.

5. – Americkému Národnému úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa podarilo obnoviť kontakt s vesmírnou sondou Voyager 2 vypustenou v roku 1977.

7. - Americkým vedcom z laserového centra v kalifornskom štátnom vedeckom ústave Lawrence Livermore National Laboratory (LLNL) sa opäť podarilo pri jadrovej fúzii získať viac energie, než koľko pri experimente spotrebovali. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na hovorcu LLNL. Experiment bol úspešnejší ako ten decembrový, kedy sa fúziu prvýkrát podarilo realizovať tak, aby bola energeticky zisková.

11. - Z kozmodrómu Vostočnyj odštartoval k Mesiacu ruská sonda Luna 25. Jednalo sa o prvý takýto ruský (predtým sovietsky) projekt za posledných 47 rokov – naposledy bola na Mesiaci v auguste 1976 sovietska sonda Luna 24). Luna 25 ale 20. augusta „po náraze do povrchu Mesiaca prestala existovať“ potom, čo sa vymkla kontrole a dostala na neprepočítanú obežnú dráhu.

23. - Indická sonda Čandrájan-3 dosadla na povrch Mesiaca, čím sa India stala po USA, Rusku (Sovietskom zväze) a Číne štvrtou krajinou sveta, ktorá úspešne dopravila svoje zariadenie na Mesiac. Sonda Čandrájan-3 ako prvá v histórii pristála v blízkosti južného pólu Mesiaca.

Čandraján-3 Čítajte viac Indický rover Pragján vyšiel na povrch Mesiaca. Bude hľadať zamrznutú vodu

30. – Indický lunárny rover Pragján potvrdil prítomnosť síry na južnom póle Mesiaca.

SEPTEMBER:

7. - Slovenská štúdia realizovaná na 148 pacientoch odhalila, že pokles plazmatickej aktivity enzýmu sa spája s negatívnou prognózou ochorenia COVID-19, a to aj v prípade prechodného zlepšenia stavu pacienta.

covid Čítajte viac Slovenským vedcom sa podaril svetový objav: Odhalili enzým zodpovedný za vyššie úmrtia na covid

7. - Japonsko vypustilo raketu H-2A, ktorej malý modul SLIM sa pokúsi pristáť na Mesiaci. Pokiaľ bude pristátie na Mesiaci úspešné, stane sa Japonsko piatou krajinou, ktorá to dokázala.

8. septembra – Výbuch sopky na súostroví Tonga z roku 2022 vyvolal dosiaľ najsilnejšie zaznamenané podmorské prúdy hornín, popola a plynov. Ich rýchlosť dosiahla až 122 kilometrov za hodinu.

24. - Schránka so vzorkami prachu a hornín, ktoré americká sonda OSIRIS-REx nabrala v roku 2020 na planétke Bennu, po sedemročnej misii úspešne pristála na Zemi. Bolo to prvýkrát, čo sa Spojeným štátom podarilo na cudzej planétke zozbierať materiál a dopraviť ho späť na Zem na skúmanie.

27. – Morský ľad v okolí Antarktídy dosiahol tento rok najmenšiu maximálnu rozlohu od začiatku meraní v roku 1979, oznámili vedci.

27. - Vedcom v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve sa podarilo urobiť ďalší dôležitý krok k pochopeniu antihmoty. Prvýkrát demonštrovali, že antihmota reaguje na gravitáciu rovnako ako hmota, teda padá.

OKTÓBER:

2. - Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo získala Maďarka Katalin Karikó a Američan Drew Weissman, ktorí položili základy pre vývoj mRNA vakcín proti chorobe covid-19.

3. - Nobelovu cenu za fyziku na rok 2023 získali francúzsko-americký vedec Pierre Agostini, Rakúšan maďarského pôvodu Ferenc Krausz a Francúzka pôsobiaca vo Švédsku Anne L'Huillierová za využitia extrémne krátkych svetelných pulzov na štúdium správania elektrónov v atómoch.

4. - Nobelovu cenu za chémiu získala trojica vedcov z USA a Ruska za objav a výskum polovodičových nanokryštálov známych ako kvantové bodky. Mená čerstvých laureátov, ktorými sú Moungi Bawendi, Louis Brus a Alexej Jekimov, unikli na verejnosť niekoľko hodín pred oficiálnym oznámením Kráľovskej švédskej akadémie vied.

4. – Výskumníci po prvý raz písali do kvapalnej vody a vytvorili zreteľné obrazce pod jej hladinou. Umožnil to proces zvaný difúzioosmóza.

11. - Šéf amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Bill Nelson odhalil vzorky hornín, ktoré sonda OSIRIS-REx dopravila na Zem z planétky Bennu vzdialenej 1,9 miliardy kilometrov. Ide asi o 250 gramov materiálu, ktorý vzhľadom pripomína čierne uhlie o veľkostiach od drobných kamienkov až po jemný čierny prach.

vzorky planétka bennu Čítajte viac NASA odhalila vzorky z planétky Bennu. K Zemi putovali 1,9 miliardy kilometrov

13. - Z floridského mysu Canaveral odštartovala misia Psyche amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Za cieľ si v prvej podobnej misii kladie preskúmať vzdialenú, na kovy bohatú rovnomennú planétku, ktorá obieha okolo Slnka medzi Marsom a Jupiterom.

23. – Európska vesmírna agentúra (ESA) ocenila vedca Jána Baláža z Ústavu experimentálnej fyziky SAV za prístroj na palube sondy JUICE, ktorá bude študovať časticové prostredie v okolí Jupitera a jeho mesiacov.

24. – Českí vedci objavili nové mutácie génu potláčajúce schopnosť organizmu eliminovať bunky s poškodenou DNA. Tento poznatok by mohol pomôcť pri vývine nových spôsobov liečby leukémie.

31. - Dinosaury vyhubil prach, vyplýva z počítačových simulácií následkov vplyvu asteroidu, ktorý pred 66 miliónmi rokov zmenil podobu života na Zemi. S odkazom na belgickú štúdiu to napísal denník The Guardian.

NOVEMBER:

2. – Po takmer šiestich týždňoch od transplantácie zomrel v USA druhý človek s geneticky modifikovaným prasacím srdcom.

2. - Viac ako polstoročie po rozpade kedysi najslávnejšej kapely sveta Beatles vyšla jej pieseň Now and Then všeobecne označovaná za poslednú skladbu liverpoolskej štvorice. Do piesne, ktorá ležala v archíve kvôli obmedzeným technickým možnostiam, sa podarilo namiešať hlas Johna Lennona pomocou umelej inteligencie.

The Beatles Čítajte viac Beatles majú vďaka umelej inteligencii novú skladbu. Pomáhal im aj režisér Pána prsteňov

6. – Vedci odhalili dosiaľ najstaršiu čiernu dieru, ktorá sa sformovala iba 470 miliónov rokov po Veľkom tresku, má preto 13,2 milióna rokov.

7. - Európska vesmírna agentúra (ESA) zverejnila prvé snímky vesmíru, ktoré vydal jej vesmírny ďalekohľad Euclid. Ten odštartoval do kozmu 1. júla.

Euklidov panoramatický pohľad na hmlovinu...
Európska vesmírna agentúra zverejnila prvé...
+2Euklidov pohľad na galaxiu s názvom IC 342.

9. - Americkí chirurgovia z newyorskej kliniky NYU Langone Health oznámili, že sa im v máji 2023 podarilo prvýkrát v histórii transplantovať očnú buľvu. Doteraz sa lekárom podarilo transplantovať iba rohovku.

18. - K druhému testovaciemu letu odštartovala do vesmíru loď Starship spoločnosti SpaceX; po oddelení lode explodovala nosná raketa Super Heavy, loď Starship potom prvýkrát dosiahla hranicu vesmíru, následne však aj vybuchla.

SpaceX Starship raketa Čítajte viac SpaceX prišla niekoľko minút po štarte o rekordnú kozmickú loď Starship

20. – Astronómovia na Slnku po prvý raz pozorovali tzv. polárnu žiaru. Jav spôsobili elektróny prechádzajúce cez silné magnetické pole nad slnečnou škvrnou.

23. - Astrofyzici informovali, že zaznamenali vo vesmíre extrémne energetickú časticu, ktorá viac ako miliónkrát prekonala energiu, ktorú možno vyvinúť v pozemských urýchľovačoch. Pôvod častice, ktorú vedci z experimentu Telescope Array v americkom Utahu objavili časticu 27. mája 2021 a pomenovali ju Amaterasu, zostáva nejasný.

28. – Výskumníci zo SAV objavili priekopu v egyptskej lokalite Tal ar-Ratábí, ktorá pravdepodobne chránila pevnosť faraóna Ramessa III.

DECEMBER:

5. - Astronómovia objavili obrovskú planétu, ktorá by mala byť príliš veľká pre svoju domovskú hviezdu. Napriek tomu okolo nej obieha. Exoplanéta je 13-krát väčšia ako Zem, čo je podľa vedcov samo o sebe pozoruhodné; zaujímavá je aj jej kombinácia s veľmi chladným červeným trpaslíkom, deväťkrát menším ako naše Slnko.

exoplanéta TRAPPIST-1 b Čítajte viac Astronómovia objavili obrovskú planétu obiehajúcu okolo maličkej hviezdy

6. - Tohtoročný november bol šiestym mesiacom v rade, ktorý prekonal teplotný rekord a historicky najteplejší bude aj celý tento rok. Uviedla to meteorologická služba Európskej únie Copernicus.

6. - Americká internetová spoločnosť Google predstavila svoj nový model umelej inteligencie (AI) s názvom Gemini.

7. – Japonská spoločnosť Interstellar Technologies úspešne otestovala prototyp raketového motora, ktorý ako palivo používa biometán vyprodukovaný z kravského hnoja.

8. - Európska únia dosiahla predbežnú dohodu na regulácii umelej inteligencie (AI).

3 debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #veda #vedci #archeológia